Fiškálna politika v čase krízy

Dôsledky súčasnej krízy môžu byť najvážnejšie spomedzi všetkých kríz od tridsiatych rokov. Ak chcú byť vlády úspešné vo svojich odpovediach musia myslieť súčasne na finančnú krízu aj prepad agregátneho dopytu aj napriek tomu, že ich makroekonomické možnosti sú obmedzené, píšu vo svojej analýze Antonio Spilimbergo, Steven Symansky, Olivier Blanchard a Carlo Cottarelli z Centra pre výskum hospodárskej politiky (CEPR).

Podľa analytikov by fiškálne stimuly mali spĺňať nasledovné podmienky:

  • Správne načasovanie (keďže situácia si vyžaduje promptné riešenie),
  • adekvátny objem (pretože pokles dopytu je priveľký),
  • trvanlivosť (recesia bude pravdepodobne nejaký čas trvať),
  • rôznorodosť (ešte stále nie je jasné, ktoré opatrenia sú najefektívnejšie),
  • nehomogénnosť (aby bol v prípade potreby priestor na prijatie ďalších opatrení) a
  • udržateľnosť (aby nedošlo k zadĺženiu).

Výzvou je podľa kolektívu autorov nájsť tú správu cestu pri hľadaní rovnováhy pri týchto často takmer odporujúcich cieľoch.

Autori tvrdia, že v tomto prípade treba prihliadať najmä na tri elementy – zníženie bohatstva, menej úverov, vysoká neistota. Podľa nich je prirodzené, že sa treba zamerať na daňové zvýhodnenie skupín s nižšou bonitou. V ich prípade odporúčajú viac podpory v nezamestnanosti a zníženie dane z príjmu.

Poukazujú na to, že väčšina krajín bola ochotná pristúpiť na dočasné zníženie DPH. „Na jednej strane ide o atraktívne opatrenie, na strane druhej zníženie o niekoľko percent nedáva istotu, že budú konzumentov dostatočne motivovať na to, aby pristúpili ku kúpe,“ upozorňuje kolektív. Podľa nich možným spôsobom ako ľudí zaujať sú výrazné úľavy pri kúpe špecifických tovarov.  

Neistá situácia podľa autorov spôsobuje, že firmy vyčkávajú s prijímaním svojich investičných rozhodnutí. Dotácie alebo opatrenia napríklad na zníženie korporátnej dane podľa nich nebudú mať želaný efekt. „Vlády by sa mali uistiť, že firmy neredukujú svoje súčasné operácie pre nedostatok financií,“ tvrdia autori. „Priame dotácie domácemu sektoru môže viesť k protekcionizmu a viesť k obchodnej represii,“ upozorňujú. „Úvery pre firmy (nie sektory) by mali prísť na rad vtedy, pokiaľ trh s pôžičkami bude nefunkčný,“ uzatvárajú autori.


Úplné znenie analýzy nájdete na VoxEU.org.

Publikované s písomným povolením.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA