Aké stabilizátory pre eurozónu?

O tom, aké návrhy na zmiernenie "konštrukčných vád" eurozóny sú momentálne na stole, píše Nathalie Julia Spath z berlínskeho Jaques Delors Institute.

banque-1326356_960_720
ilustračné, zdroj: pixabay

Kríza eurozóny odhalila pretrvávajúce nedostatky, z ktorých zrejme najhlbším problémom je nerovnomerne prebiehajúci hospodársky cyklus v krajín platiacich eurom. Jednotlivé krajiny sa totiž od vzniku spoločnej meny neprestali líšiť rýchlosťou hospodárskeho rastu ani ďalšími hospodárskymi ukazovateľmi, napríklad mierou inflácie.

Problém je v tom, že Európska centrálna banka môže mať len jednu monetárnu politiku, ktorá v tejto situácii niektorým krajinám nevyhnutne škodí.

Tento efekt zmierňujú štyri úniové slobody, konkrétne voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Táto mobilita ale nie je v únii dostatočne rozvinutá a preto treba na vyrovnanie hospodárskych cyklov vytvoriť nové stabilizačné mechanizmy. Počas intenzívnej debaty medzi akademikmi a politikmi vzniklo niekoľko návrhov ako by tieto nové mechanizmy mohli vyzerať.

Jednu možnosť predstavuje tzv. poistenie proti cyklickým šokom. Podľa tohto návrhu by sa v eurozóne vytvoril fond, do ktorého by prispievali štáty, ktoré majú v rámci eurozóny nadpriemerne vysoký ekonomický rast, zatiaľ čo v daný okamih zaostávajúce krajiny by z neho čerpali. Výhodou tohto modelu je pravdepodobný súlad so súčasným primárnym právom EÚ a teda možnosť implementovať bez zmien ich základných zmlúv. Nevýhodou je nemožnosť vytvárať v rámci systému úspory na dobou, keď bude v problémoch celá eurozóna.

Inú možnosť predstavuje tzv. zaistenie, podľa ktorého by štáty prispievali do rezervného fondu, z ktorého by ale peniaze boli vyplácané len v dobe hlbokej krízy. Výhodou tejto varianty je schopnosť systému zareagovať na krízy zasahujúce celú eurozónu, nevýhodou je náročné stanovovanie kritérií pre hlbokú krízu. O spustení mechanizmu by  preto zrejme musela rozhodnúť nová úniová inštitúcia, čo so sebou nesie riziko vzniku demokratického deficitu.

Treťou alternatívou je Európske poistenie v nezamestnanosti. Podľa tohto návrhu by malá časť príjmov každého jednotlivca bola odvádzaná do fondu, z ktorého by bola poskytovaná podpora nezamestnaným, čím by došlo k transferu peňazí do krajín s ekonomickými problémami. Výhodou tohto modelu je zrozumiteľnosť pre jednotlivca, veľkou nevýhodou je samozrejme pravdepodobne nutná zmena zmlúv, ktorá by trvala niekoľko rokov.

Všetky tri navrhované mechanizmy majú svoje silné a slabé miesta. Mnoho ich aspektov ale zostáva nevyjasnených a prípadné zavedenie niektorého z modelov do praxe bude záležať na rozhodnutí európskych voličov a politikov.

 

Celé znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Anotáciu uverejňujeme v spolupráci s think-tankom Evropské hodnoty.

 

Ďalšie zdroje

  • Notre Europe - Jacques Delors Institute
REKLAMA

REKLAMA