Atény a Brusel: Dve paralelné reality

Obnovenie drachmy nevyrieši problémy zbankrotovaného Grécka a uvedenie novej meny počas bankrotu sa rovná samovražde, píše Nikos Chrysoloras.

"Nič nedokazuje lepšie, že moja krajina sa vzďaľuje od eurozóny, ako výrazný rozdiel v nálade Bruselu a Atén po voľbách, ktoré sa konali 6. mája.

Európa sa zúfalo snažila prísť na to, ako zareagovať na bezvýchodiskový výsledok a krutú porážku strán, ktoré žiadali európsku pomoc. Aténčania boli šťastní, ale zároveň zmätení, akoby prežívali ráno po revolúcii. "Konečne sme Európe vyslali správu: už to takto ďalej nezvládneme," povedal mi priateľ, vyjadrujúc tak pocity státisícov ďalších Grékov.

Počas nasledujúcich dní , korešpondenti EÚ (takí, ako som ja), dostali odozvu, že štáty a banky eurozóny, Európska komisia a Európska centrálna banka už začali ‘technické’ prípravy na niečo, čo bolo donedávna nemysliteľné:  vylúčenie Grécka z eurozóny. Moje upozornenia a takisto upozornenia mojich gréckych kolegov, ktorí pracujú v Bruseli, nemali žiadny efekt.

Čoraz viac predstaviteľov a lídrov EÚ varuje, že sformovanie vlády, ktorá zavedie úsporné opatrenia a štrukturálne reformy, odsúhlasené predchádzajúcim parlamentom, je nevyhnutnou podmienkou pre financovanie gréckej ekonomiky. Prieskumy verejnej mienky napriek tomu ukazujú nárast preferencií  Koalície radikálnej ľavice SYRIZA, ktorá je proti záchranným  opatreniam. Dokonca je možné, že v júnových voľbách zvíťazí. 

Grécko žije v inej dimenzii než zvyšok eurozóny. Gréci dávajú oslabovanie ekonomiky a zvyšovanie nezamestnanosti za vinu stabilizačnému programu. Cítia sa byť ponížení urážkami z Bruselu a komentármi medzinárodnej tlače.

"Nemôže to byť predsa horšie, ak by sme sa vrátili k drachme," myslia si mnohí moji krajania. Na druhej strane, mnohí Európania majú Grécka dosť a myslia si, "čo také strašné sa môže stať, keď ich odpojíme?". Obidve strany sú unavené zo stabilizačného programu, ale každá z rozličných dôvodov. A obidve strany sa mýlia.

Drachma nevyrieši ani jeden z problémov, ktoré spôsobili bankrot Grécka, či už ide o zlé riadenie verejných financií, priveľké spoľahnutie na verejnú a súkromnú spotrebu, nedostatok spoločností orientovaných na export, nízku konkurencieschopnosť, daňové úniky, alebo nedostatočnú administratívnu výkonnosť. Navyše, zavedenie novej meny počas bankrotu sa rovná samovražde.

Na druhej strane, Európa by nemala zabúdať na výsledky štúdií, podľa ktorých bude oveľa lacnejšie Grécku pomôcť, než nechať ho padnúť. Takisto bude len ťažko odpustené tým, ktorí by sa rozhodli riskovať projekt zjednotenia Európy.

Grécko aj Európa už toho obetovali dosť, aby udržali eurozónu pokope. Gréci vydržali ten najtvrdší úsporný program, aký bol kedy zavedený v rozvinutých krajinách a Európania urobili osudový krok, keď sa v podstate zaručili za grécke dlhy. Teraz by sme nemali rezignovať.

Nedovoľme, aby zvíťazil populizmus. Nesmieme poskytnúť príležitosť nepriateľom zjednotenej Európy, aby zacítili krv. Mali by sme čím skôr pochopiť, že cesta je dlhá, no skok z útesu nám ju neskráti."

Pozadie

Dr. Nikos Chrysoloras je bruselským korenšpondentom periodika Kathimerini a pre EurActiv.com píše v rámci spolupráce s Robert Bosch Stiftung.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA