Členstvo v EÚ: Náklady, využitie, aspekty

V analýze sa autor pýta, akú hospodársku politiku by malo Slovensko po vstupe do EÚ prijať. Všíma si špecifické problémy vyrovnávacieho rastu, daňovej harmonizácie a zavedenia eura.

Politika rastu EÚ, vyrovnávací rast

Slovensko si sľubuje od členstva v EÚ ekonomické výhody respektíve príjmové zisky. Hneď na začiatku však treba povedať, že výhody v obchode budú skoro nedôležité, pretože clá vo vzájomnom obchode sú nízke už teraz. Napriek tomu tu zjavné výhody sú. Týkajú sa predovšetkým prevzatia štandardov stability a dôvery západu a ochrany proti antidumpingovým a “zabezpečovacím” metódam. Dôležitou prednosťou je, že nakoľko voľne sa pohybujúci kapitál súťaží o ADI, prevzatie jednotných inštitucionálnych rámcových podmienok pre priame investície zabezpečí EÚ zanedbateľný náskok pred krajinami mimo hospodárskeho zoskupenia.

Keďže slovenské hospodárstvo ešte nedosiahlo rovnovážny stav, teda hraničný produkt kapitálu je vyšší, miera hospodárskeho rastu Slovenska by mohla aj naďalej ostať nad priemerom starých členských štátov EÚ. Udržanie vyššieho tempa rastu na Slovensku (ale aj v iných pristupujúcich krajinách) je bezpodmienečne nutné, aby sa predišlo vytvoreniu “dvojrýchlostnej Európy” – tento krát v ekonomickej sfére. Problémom však ostáva – dobehneme úniu až za niekoľko desaťročí, alebo skôr?

S prevzatím aquis communautaire začínajú pôsobiť aj záväzné európske sociálne a bezpečnostné štandardy ako aj predpisy na rast nákladov (kostentreibend). Čo robiť, aby sme dynamický rast zabezpečili aj v takejto situácii? Za príklad môžu poslúžiť Írsko, Španielsko alebo Dánsko. Stratégia by sa potom zakladala na dvoch bodoch: udržaní pracovných nákladov v určitých hraniciach, teda odbremenení strany ponuky, a prilákaní investorov (reštrukturalizáciou ľudského kapitálu, pracovnej sily).

Konkrétny realizácia takejto stratégie však prináša určité problémy. “Mzdový dumping” ponúka iba dočasnú výhodu. Lepšia je špecializácia na inovatívne produkty, ktoré prinášajú monopolný zisk. Aj preto je nevyhnutnou podmienkou zvýšenie úrovne ľudského kapitálu.

Nakoľko pri investíciách pri rastúcom riziku klesajú prémie, pre zvýšenie stability prostredia je potrebné udržať stabilný nominálny výmenný kurz a nízku mieru inflácie a bojovať proti korupcii a vyhnúť sa tak stratám ňou zapríčineným. Z pohľadu úspešnosti hospodárskej stratégie Slovenska je teda jednou z prioritných úloh vylepšenie indexu korupcie.

Tab. 1: Corruptions Perception Index 2002

v 133 krajinách

Krajina

Poradie

CPI *

1

Fínsko

1

9,7

2

Nemecko

18

7,3

3

Slovinsko

27

6,0

4

Estónsko

29

5,6

5

Maďarsko

33

4,9

6

Litva

36

4,8

7

Poľsko

45

4,0

8

Česko

52

3,7

9

Slovensko

52

3,7

10

Lotyšsko

52

3,7

11

Rusko

71

2,7

*10 bez korupcie, 0 silne korupčný;

Prameň: Transparency International

Daňová harmonizácia: za a proti

V prípade Slovenska znamená daňová harmonizácia fakticky volanie po vyššej, nie po nižšej miere zdanenia. Pri jej zavadzaní treba vziať do úvahy mikroekonomické a makroekonomické implikácie. Daň zo zisku korporácií rozhoduje, či je Slovensko atraktívne alebo neatraktívne pre investorov. Zvýšenie daní môže prinútiť investície odísť. Zvyšovanie príjmovej dane zároveň zvyšuje tlak odborov na vyššie hrubé mzdy. Tým sa však ohrozujú pracovné miesta. A nakoniec, so zvyšujúcim sa daňovým zaťažením klesá príjmový multiplikátor a spomaľuje sa rast.

Na druhej strane, z pohľadu krajín – netto prispievateľov do spoločného európskeho rozpočtu – je daňová súťaž nespravodlivá. Tak napríklad Nemecko transferuje cestou Bruselu peniaze do Bratislavy (ktoré sa použijú napríklad na modernizáciu infraštruktúry). Slovensko si tak môže udržať nízku daňovú sadzbu a realizovať výhody daňovej súťaže (čo pre Nemecko môže znamenať, že sa niektoré jeho firmy presunú za nižšími daňami).

Ktoré dane preto harmonizovať? Príjmové/korporatívne (teda priame) dane, alebo DPH (nepriame dane)? Vo všeobecnosti však platí, že pred zjednotením v Bruseli by mala každá krajiny podporiť konkurencieschopnosť svojej daňovej politiky. Diskusia o daniach nie je o spravodlivosti, ale o raste.

Príklad: Daňové zaťaženie a príjmový multiplikátor

Autonómna miera spotreby

Multiplikátor bez štátneho sektora

Daňová sadzba (efektívne zdanenie)

Multiplikátor

Teraz

0,1

10,0

0,19

3,7

0,1

10,0

0,2

3,6

0,1

10,0

0,3

3,1

0,1

10,0

0,3

2,7

0,1

10,0

0,4

2,4

Neskôr

0,1

10,0

0,20

3,6

0,2

5,0

0,25

2,5

0,3

3,3

0,35

1,8

Zavedenie eura

Slovenská republika sa usiluje o rýchle zavedenie spoločnej meny EÚ. Vzdala sa možnosti odmietnuť vstup do eurozóny (tzv. opting out). Po vstupe do ERM II má tak na uskutočnenie všetkých potrebných hospodárskych a monetárnych prispôsobení minimálne dva roky čas.

Otázka zavedenia eura je však pre národné hospodárstvo problémom možných ziskov a nákladov. Nebezpečenstvo spočíva napríklad v horúcich peniazoch v špekulatívnych investíciách. Pri obmedzenej úrokovej politike môže byť okamžitá kríza v reálnom sektore dramatická.

Ďalším problémom je dodržanie maastrichtských kritérií pod podmienkou dobiehajúceho rastu. Rast cien v sektore služieb stupňuje infláciu a spôsobuje tlak na výmenný kurz. Tým vzniká nebezpečenstvo pre konkurencieschopnosť, pretože obchodovateľné obsahujú input ako neobchodovateľné, ktoré podliehajú inflácii. Pri pretrvávajúcej vyššej miere inflácie ako v europriestore a zadržanom nominálnom podhodnotení tak môže dôjsť k reálnemu zhodnoteniu slovenskej koruny. Takýto vývoj by mal niekoľko negatívnych následkov: stratu produktivity v oblasti obchodovateľných tovarov, bilancia výkonov by sa ocitla pod tlakom, rovnako tak slovenská koruna. Import kapitálu by pri tom neposkytoval východisko, problémom by bola deindustrializácia.

Mohlo by úľavu poskytnúť ERM II? V princípe áno, keď šírka pásma, v rámci ktorého mena kolíše, je plus-mínus 15%. Menový komisár Solbes však požaduje, aby sa dodržal princíp rovnakého zaobchádzania – a teda normálne pásmo.

Možným východiskom sú flexibilné mzdy. Sotva sú však predstaviteľné smerom nadol. Lepším riešením je regulácia reálnych miezd. To ale predpokladá samostatnú peňažnú politiku. Na to ale treba nastaviť dostatočne dlhé obdobie prispôsobovania sa a neprenáhliť sa s pristúpením k ERM.


Autor pôsobí v nemeckej nadácii Wissenchaft und Politik

Prednáška odznela na 1. zasadnutí pracovnej skupiny Hospodárska/Obchodná politika a podnikanie Národného konventu o EÚ, 23. marca 2004

REKLAMA

REKLAMA