Európa potrebuje plán B

Európsku úniu uviedli do života s tým, čo Karl Popper nazýval rozdrobeným sociálnym inžinierstvom. Skupina prezieravých štátnikov inšpirovaných víziou Spojených štátov európskych si uvedomila, že ideálu sa možno priblížiť len postupne stanovovaním obmedzených cieľov, mobilizovaním politickej vôle potrebnej k ich dosiahnutiu a uzavieraním zmlúv, ktoré od štátov vyžadujú, aby sa vzdali suverenity len v takej miere, akú politicky znesú. Práve tak sa povojnové Spoločenstvo uhlia a ocele premenilo v EÚ – krok za krokom s vedomím, že každý posun je neúplný a že vo vhodnej chvíli budú potrebné ďalšie kroky.

George Soros je prominentným finančníkom, filantropom a politickým aktivistom. Predsedá Soros Fund Management a Open Society Institute.

Tvorcovia EÚ generovali potrebnú politickú vôľu poukazovaním na spomienky z druhej svetovej vojny, na hrozbu, ktorú predstavoval Sovietsky zväz a ekonomické prínosy silnejšej integrácie. Proces čerpal sily zo svojho vlastného úspechu, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, výraznú vzpruhu mu priniesla vyhliadka na znovuzjednotenie Nemecka.

Nemecko si uvedomilo, že k opätovnému spojeniu môže dôjsť jedine v kontexte silnejšieho zjednocovania Európy a bolo ochotné za to zaplatiť. Nemci pomáhali pri uzmierovaní protichodných národných záujmov kladením extra porcií na stôl a postup európskej integrácie dosiahol svoj vrchol Maastrichtskou zmluvou a zavedením eura.

Euro ako mena nebolo kompletné: malo síce centrálnu banku, ale nemalo centrálnu pokladňu. Jeho architekti si tento nedostatok plne uvedomovali, ale verili, že keď potreba vznikne, bude možné vytvoriť politickú vôľu k ďalšiemu kroku vpred.

To sa nestalo, pretože euro mal ďalšie nedostatky, ktoré si jeho tvorcovia neuvedomovali. Podľahli mylnej predstave, že finančné trhy dokážu korigovať svoje excesy, takže pravidlá nastavili tak, aby potlačovali len excesy verejného sektora. Navyše i v tejto oblasti sa príliš spoliehali na sebakontrolu suverénnych štátov.

Excesy sa však vyskytovali najmä v súkromnom sektore, lebo konvergencia úrokových sadzieb vyvolala ekonomickú divergenciu: nižšie úrokové sadzby v slabších krajinách podnecovali realitné bubliny, kým si najsilnejšia krajina – Nemecko – musela uťahovať opasok, aby sa vyriešila bremeno znovuzjednotenia. Zároveň došlo k hlbokému narušeniu finančného sektora v dôsledku šírenia nezdravých finančných nástrojov a nezdravej úverovej praxi.


Skrátené znenie zverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Úplné znenie v češtine nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA