Európska energetická politika v kontexte svetových energetických procesov

Analýza hodnotí energetickú politiku EÚ, ktorá sa musí vysporiadať s rastúcim dopytom a závislosťou na dodávkach energetických surovín.

ssve, spoločnosť pre strednú a východnú európu
ssve, spoločnosť pre strednú a východnú európu

Viacdimenzionálny komplexný bezpečnostný model, obsahujúci vojenské, mocensko-politické, sociálne, ekologické ako aj ekonomické komponenty, v sebe zahŕňa aj spoľahlivé dodávky energetických surovín, hlavne plynu a ropy. V kontexte súčasného medzinárodného systému sa teda pojem bezpečnosti nepovažuje za takmer výlučne vojenskú záležitosť. Energetická bezpečnosť je definovaná ako nepretržitá dostupnosť energetických nosičov v rôznych formách, v dostatočnej kvalite a za prístupné ceny.

Krajiny EÚ ovládajú len 0,6% svetových zásob ropy, 2% zásob zemného plynu a 7,3% zásob uhlia. V roku 2002 sa EÚ podieľala 16%-tami na svetovej spotrebe energií pri 6 percentnom podiele na svetovom obyvateľstve. V roku 2001 bola ropa s podielom 43% dominantným energetickým nosičom, potom nasledoval zemný plyn s 23%. V súčasnosti okolo 50% spotrebovaných energetických surovín pochádza z oblasti mimo EÚ a táto závislosť od dovozu sa do roku 2030 zvýši na 70%.

V súčasnosti EÚ dováža 27,5% importovanej ropy z Ruska, 24,6% z Blízkeho východu, 20,5% z Afriky a 20% z Nórska. Dodávky plynu sú kryté hlavne importmi z Ruskej federácie, ktorej podiel na spotrebe plynu predstavuje 41%. Z dôvodu vysokej závislosti na rope ako aj menšej ekologickej závadnosti sa do popredia dostáva zemný plyn, s ktorým sa plánuje do budúcnosti ako s hlavným energetickým zdrojom pre Európu.

V roku 2000 bolo v EÚ vyťažených 289 mld. m3 plynu, spotreba predstavovala 467 mld. m3. Rozdiel musel byť importovaný, podiel Ruska na importe plynu do EÚ predstavoval v roku 2000 70%. Podľa odhadov U. S. Energy Information Administration európsky dopyt po plyne do roku 2020 vzrastie na 900 mld. m3, pričom sa počíta so zdvojnásobením dovozu plynu z Ruskej federácie. Rusko je so svojimi rezervami, odhadovanými na 48 biliónov m3, krajina s najväčšími zásobami sveta, ktoré sú asi 40 krát väčšie, ako zásoby Severného mora. Ťažba ropy v Severnom mori je už finančne náročná a pri vysokých cenách nie vždy rentabilná. Okrem toho s týmito zásobami a ťažbou na zhruba dnešnej úrovni sa pri rope počíta pri optimistických odhadoch maximálne na najbližších 15-20 rokov. U plynu je táto situácia o niečo lepšia, jeho zásoby vydržia o niekoľko rokov dlhšie, ale taktiež sú potrebné veľké finančné prostriedky. Dlhodobá energetická vízia EÚ si však musí byť vedomá finalizácie zásob Severného mora.

Napriek tomu, že EÚ znížila od ropného šoku v roku 1973 svoju celkovú energetickú závislosť zo 60% na 50% v roku 1999, v najbližších 20-30 rokoch sa počíta s opätovným nárastom závislosti až na 70%. U ropy sa závislosť bude pohybovať okolo 90%, plynu 70% a uhlia 100%.

Atraktivita dodávok z Ruska do EÚ vyplýva z kombinácie zvyšujúcej sa primárnej spotreby energie a z vyšších nákladov na import surovín z iných svetových regiónov.


Plné znenie analýzy nájdete na stránkach Euromonitor, vydávaných Spoločnosťou pre strednú a východnú Európu

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA