Európske dlhopisy alebo krach

Inštitucionálna slabosť eurozóny sa ukázala v plnej nahote. Pokus prevádzkovať spoločnú menovú politiku bez spoločného rozpočtu zlyhal. Investori nevedia čo vlastne nakupujú, keď kúpia talianský dlhopis – ručí za neho Nemecko alebo nie?

Teraz už vieme, že najlepší rating musí stáť za ostatnými, inak budú masívne útoky, také ako tie ktoré vykoľajili Grécko, Írsko a Portugalsko – a ktoré teraz hrozia, že urobia to isté Taliansku a Španielsku – nevyhnutné. Samotné rozloženie dlhového bremena euro nezachráni, avšak bez toho je nepravdepodobné, že  eurozóna prežije neporušená.

Summit eurozóny z 21. júla bol malým krokom vpred. Lídri sa dohodli na znížení úrokových sadzieb pôžičiek z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) a uznali, že dlh Grécka je neudržateľný. Toto je však príliš málo z toho, čo je nutné urobiť aby sa zastavila prehlbujúca sa kríza menovej únie. Cena pôžičiek je naďalej neudržateľná pre mnohé krajine eurozóny – a nie len pre tie na periférii. Potenciál ekonomického rastu, napríklad Španielska a Talianska, sa teraz pohybuje okolo 1 percenta, avšak cena ich pôžičiek sa pohybuje nad 6 percent. Na druhej strane, výnosy z nemeckých dlhopisov prudko klesli, čím sa znížila cena pôžičiek pre verejný aj súkromný sektor.

Toto je návod na ďalšiu ekonomickú divergenciu a insolventnosť v eurozóne. Aby sme tomu zabránili, eurozóna potrebuje „bezrizikovú“ úrokovú sadzbu. Ekonomiky, ktoré sa potýkajú s problémami, potrebujú nižšiu cenu za pôžičky, inak sa ekonomicky zadusia (a politická podpora pre členstvo v eurozóne sa vyparí).

Jedine rozloženie bremena vydávaním dlhopisov môže vytvoriť nízku (bezrizikovú) úrokovú sadzbu, ktorá umožní týmto krajinám postaviť ich verejné financie na nohy a položí základy pre návrat k ekonomickému rastu. Všetky krajiny eurozóny by mali preto financovať dlh prostredníctvom vydávania dlhopisov, ktoré by boli spoločne garantované všetkými členskými štátmi.

Očividný problém s európskymi dlhopismi je morálny hazard: ako zabrániť fiškálne nezodpovedným krajinám aby neparazitovali (free-riding) na úverovej spôsobilosti ostatných členských štátov. Toto je pochopiteľná obava krajín ako Nemecko a Holandsko.


Zvyšok textu si môžete prečítať v angličtine na tejto linke. Text uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate.

Pozadie

Simon Tilford je hlavný ekonóm v Centre pre európsku reformu (Centre for European Reform). 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA