Federalizácia eurozóny smerom ku skutočnému európskemu rozpočtu?

Racionalita zdieľania rozpočtových rizík v kombinácii s premenlivou ochotou členských štátov prehlbovať integráciu naznačujú tri rôzne podoby možnej "fiškálnej únie".

coins-912720_1280
zroj: pixabay

O tom, že by v rámci štátov eurozóny mala existovať spoločná finančná kapacita, sa vytrvalo diskutuje už od zverejnenia Van Rompuyovej správy v roku 2012. Príliš často sa však takéto diskusie obmedzujú na porovnávanie rozličných návrhov fiškálnych tlmičov medzi krajinami, a súčasne tak zabúdajú na prípadné iné nástroje na prehĺbenie rozpočtovej integrácie eurozóny.

V tejto súvislosti je nutné zamerať sa na päť oblastí s potrebou vyššej koordinácie medzi štátmi. Ide o:

  • zabezpečenie fiškálnej disciplíny a stabilných trhov so štátnymi dlhopismi,
  • ochranu krajín eurozóny voči riziku asymetrických šokov,
  • potrebu vybaviť eurozónu kapacitami na stabilizáciu ekonomiky,
  • poskytovanie rozpočtovej podpory pre dosiahnutie konvergencie a
  • rozpočtové garancie v rámci bankovej únie (fiscal backstop).

Ak vezmeme do úvahy tieto dôvody pre zdieľanie fiškálnych rizík spolu s premenlivou ochotou členských štátov prehlbovať integráciu, môžeme z tohto vyvodiť tri rôzne podoby budúcej možnej “fiškálnej únie”.

Prvý scenár by počítal len s čiastkovými zmenami súčasného statusu quo, konkrétne napríklad s úpravou fungovania Európskeho stabilizačného mechanizmu. V rámci nej by došlo k harmonizácii národných procedúr parlamentnej kontroly, alebo k vytvoreniu spomínaných rozpočtových garancií (fiscal backstop) pre bankovú úniu.

Druhý scenár by eurozónu vybavil mechanizmom eurodlhopisov, popr. by v rámci neho došlo k zriadeniu “Európskeho menového fondu” – v každom prípade by eurozóna disponovala rozsiahlymi kompetenciami v oblasti vzájomne garantovaného dlhu a hovorili by sme tak o “fiškálnom federalizme sui generis”.

Tretí scenár sa týka zavedenia trhového decentralizovaného režimu, v rámci ktorého by si eurozóna vynútila fiškálnu disciplínu svojich štátov pomocou trhového tlaku.

Zo všetkých troch uvedených možností sa ako najpravdepodobnejšia javí prvá z nich, a to najmä vzhľadom k svojej relatívnej politickej schodnosti a nízkemu zásahu do národnej finančnej suverenity, aspoň v porovnaní so zvyšnými dvomi možnosťami. Z dlhodobého hľadiska je však politická a hospodárska životaschopnosť prvého scenára pomerne diskutabilná, a preto stojí za to premýšľať o ďalších načrtnutých možnostiach federalizácie eurozóny a ich reálnej politickej dosiahnuteľnosti. Potenciálna fiškálna únia môže v budúcnosti nadobudnúť viacero podôb, bezpodmienečne však toto opatrenie vyžaduje nezanedbateľnú mieru zdieľania fiškálnych rizík. Takisto by k financovanie fiškálnej kapacity eurozóny nemalo naďalej dochádzať prostredníctvom národných príspevkov do rozpočtu, ale v rámci daňových nástrojov.

 

Celú analýzu v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Anotáciu uverejňujeme v spolupráci s think-tankom Evropské hodnoty.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA