Grécka kríza a slovenské nie

Autorka vysvetľuje, prečo považuje zavše kritizovaný postoj Slovenska k odmietnutiu gréckej pôžičky za správny a a legitímny.

"Na margo slovenského odmietnutia pôžičky Grécku sa v EÚ zdvihla vlna kritiky a doma mnohí publicisti i analytici toto rozhodnutie vlády kritizovali. Spoločným menovateľom výhrad bola výčitka, že Slovensko „porušilo princíp solidarity a svoj záväzok voči Únii“. K tomu sa pridávali upozornenia, že sa nám to môže vrátiť či už pri tvorbe budúceho rozpočtu EÚ, alebo ak sa dostaneme do finančných ťažkostí. Spomína sa aj „národný populizmus“, „provincionalizmus“, jánošíkovské „buchnutie do stola“ či euroskepticizmus. Nezdieľam uvedené výhrady a považujem toto rozhodnutie za správne, rozumné a legitímne.

Je fakt, že rozhodnutím vlády Ivety Radičovej, ktoré následne ratifikoval parlament, vysiela Slovensko do sveta signál o svojej nejednotnej politickej elite. Je to znak diskontinuity pri výmene vládnych koalícií nielen na úrovni vnútornej, ale aj európskej politiky. To, čo sľúbila odchádzajúca vláda, tá nastupujúca odmietla. Len zdanlivo je však podiel oboch garnitúr na tejto diskontinuite rovnaký. Vláda Róberta Fica nielenže neumožnila rozpravu o takej zásadnej otázke v parlamente, ale ani vec nepredložila na ratifikáciu. Tá je podľa zákona o medzinárodných zmluvách  (čo je prípad pôžičky Grécku) nutná. Bez odsúhlasenia v parlamente nebol záväzok Slovenska v podobe podpisu ministra financií právoplatný. Slovensko teda po voľbách s novou vládou neanulovalo schválenú – právoplatnú dohodu, len ju v parlamente nepotvrdilo. Slovensko tým neporušilo ani žiadnu predtým ratifikovanú  medzinárodnú dohodu, z ktorej by vyplýval záväzok poskytnúť Grécku pôžičku. Naopak – a vzhľadom na vlnu kritiky je to irónia, že Slovensko v skutočnosti dodržiava Lisabonskú zmluvu, článok 125 („No Bail Out“) – zákaz ručenia štátov za záväzky iných.

Iste, takáto rozpornosť v stanoviskách národnej elity neprospieva obrazu krajiny.  Rozporuplný bol však postoj Roberta Fica – vonku bol konformný voči silným hráčom a rozhodnutiu väčšiny, ale doma, obzvlášť pred voľbami, nechcel ísť proti väčšinovej verejnej mienke. Preto nedal zmluvu ratifikovať. Navyše po voľbách, už v opozícii, poslanci strany SMER-SD za pôžičku nezahlasovali."

Kompletný text nájdete na stránkach časopisu "Zahraničná politika".

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA