Grécko musí zostať v eurozóne

Ak by malo Grécko vystúpiť z eurozóny, nebude expanzívna fiškálna politika a postupná kompetitívna devalvácia fungovať, rovnako ako nefungovali ani v minulosti. Príčiny krízy nie sú v šetrení, ale v tom, že Grécko prestalo po prijatí eura robiť reformy, píše Nikos Chrysoloras.

"Zaujímavé je, že pokiaľ ide o európsku dlhovú krízu, stále väčší počet akademikov, komentátorov a expertov plne súhlasí s krajnej ľavicovými a krajne pravicovými populistami: hovoria, že fiškálna zmluva nebude úspešná, a že Grécko (spolu s inými štátmi na periférii) by malo opustiť eurozónu v záujme obnovenia ich konkurencieschopnosti. Jednu vec nás však finančná kríza z roku 2008 mala naučiť – netreba veriť expertom, pretože tvrdia, že poznajú riešenia pre krajinu, ktorú zrejme nikdy ani nenavštívili a nepoznajú jej hospodársku ani sociálnu históriu.

Napriek tomu, že dnes je každý expert na Grécko, pozabudli zrejme na to, že krajina skúsila ísť cestou, ktorú jej navrhli: expanzívna fiškálna politika, postupná kompetitívna devalvácia, a pod. Už sme to urobili v 80-tych rokoch. Výsledkom tohto "zázračného lieku" bol priemerný rast počas tejto dekády na úrovni 0.75 %, priemerná inflácia okolo 20%, úrokové sadzby 33%, štvornásobný nárast verejného dlhu a deficity až do 16% HDP. Ak je toto ekonomický raj devalvácií, nie vďaka, preferujem peklo úsporných opatrení. Okrem toho, že mladšia generácia musí platiť za to, čo sa dialo v 80-tych rokoch, treba tiež pripomenúť, že počas fiškálnej konsolidácie, ktorá nasledovala (pred uvedením eura), si Grécko užívalo zdravý rast, dvojnásobne vyšší než bol európsky priemer.

Nebola to reforma, čo zastavilo hospodárstvo. Naopak, kríza je zakorenená v tom, že Grécko v podstate prestalo po prijatí eura s reformami. Simitisova vláda zastavila reformy na konci 90. tych rokov, pretože ju vystrašila bublina na burze z roku 1999 a bola vyčerpaná z bojov s odborovými zväzmi.

Rast bol však aj naďalej silný, keďže program verejných investícií bol pre olympijskými hrami na vrchole, a prísna redukcia úrokových sadzieb na vládne dlhopisy a pôžičky po prijatí eura udržiavala ekonomiku nad hladinou. Medzinárodná situácia bola priaznivá pre vedúce oblasti gréckej ekonomiky (turimus a loďstvo) a napätie s Tureckom sa uvoľnilo. Navyše, platy rástli tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore. Platové výdavky v gréckom verejnom sektore sa medzi rokmi 1999 až 2009 zvýšili o 117%.

Dodajme, že ak by experti v škole neprespali lekcie "Gréckej ekonomickej histórie 101", všimli by si, že grécka ekonomika šla do recesie nie po prijatí Hospodárskeho adaptačného programu pre Grécko v polovici roka 2010, ale ešte predtým: hneď po globálnej finančnej kríze v roku 2008, ktorá znamenala koniec lacným a ľahko dostupným pôžičkám. V roku 2009 malo Grécko veľký verejný deficit (15.6% HDP), aby tým predišlo recesii, čo nevyšlo (HDP sa znížilo o 3,2 %). Snažili sme sa vykúpiť si cestu z recesie, no tak ako v 80-tych rokoch, ani teraz to nefungovalo.

Pravdou je, že úsporné opatrenia potláčajú ekonomický rast, hlavný problém Grécka však nie je šetrenie, ale neistota. Malo by byť jasné, že bez ohľadu na to, ako sa znížia platy a ako dobre sa budú prezentovať príležitosti [v Grécku], nikto nebude investovať do gréckej ekonomiky, pokiaľ si nebude vedieť, čo sa bude v krajine diať. Pokiaľ Gréci a Európania neposkytnú definitívnu a presvedčivú odpoveď na otázku, či Grécko ostane v eurozóne a v EÚ, HDP bude aj naďalej klesať a nezamestnanosť bude rásť.

Drachma nevyrieši žiadny z problémov gréckeho hospodárstva, napríklad zlý manažment verejných financií, príliš veľkú závislosť na verejnej a súkromnej spotrebe, nedostatok stredných a veľkých exportných spoločností, extrémne vysoké percento samozamestnaných profesionálov, nízku konkurencieschopnosť, daňové úniky a neuveriteľne slabú administratívnu výkonnosť.

Naopak, mali by sme brať do úvahy, že Grécko nebude devalvovať existujúcu menu, pretože drachma neexistuje. Uvedie novú menu, keď už bude v krachu. Tlačiť novú menu v bankrote je samovražda, keďže ju nikto nebude chcieť kúpiť.

Na rozdiel od Argentíny, Grécko nie je vývozcom nespracovaných materiálov. To znamená, že nebude mať prostriedky na podporu novej meny, ktorá nebude mať žiadnu výmennú hodnotu. Krajina nebude schopná zaplatiť drachmou za dovoz ropy, benzínu, jedla a lieky. Bude to chaos a neistota sa rozšíri do zvyšku eurozóny.

Môže to znieť zvláštne, no to, čím si prechádzame v Grécku, je to najlepšie, čo sa mohlo stať. Obnova konkurencieschopnosti gréckej ekonomiky a zmena jej štruktúry je jediný spôsob, ako môže krajina prežiť absenciu lacných pôžičiek.

Obrovský podporný program EÚ a Medzinárodného menového fondu môže Grécku pomôcť vyhnúť sa pádu. Ale tvrdému pristátiu sa nevyhne. V určitom zmysle sa teraz Grécko nachádza v „v reálnom svete“. Jeho životné podmienky sa prispôsobujú svetu bez pôžičiek a na povrch vychádza skutočná produkcia bohatstva krajiny. Grécko má iba jedinú šancu – že zostane v eurozóne a uskutoční reformy. Snáď si to všetci uvedomia skôr, než všetko upadne do chaosu."

Analýza vyšla v komentároch denníka The Guardian

REKLAMA

REKLAMA