Kríza eurozóny: Je politická samovražda EÚ jediným riešením?

Európski lídri musia byť zúfalí, keď považujú zainteresovanie svojich externých partnerov cez MMF za jediné riešenie ako zachrániť európsku ekonomiku. Ak to budú akceptovať, vstúpia do svetovej histórie ako tí, ktorí pochovali európsky projekt a premenili Európu na druhotriedneho hráča, píše Mária Joaová Rodriguesová, bývalá portugalská ministerka a poradkyňa v oblasti európskych politík.

Mária Joaová Rodriguesová je bývalou portugalskou ministerkou a politickou poradkyňou EÚ v oblasti Lisabonskej stratégie, Lisabonskej zmluvy a summitov s externými partnermi EÚ. Svoju analýzu poskytla exkluzívne bruselskému EurActiv-u.

„Európski lídri musia byť zúfalí, keď považujú zainteresovanie svojich externých partnerov cez MMF za jediné riešenie ako zachrániť európsku ekonomiku. Ak to budú akceptovať, vstúpia do svetovej histórie ako tí, ktorí pochovali európsky projekt a premenili Európu na druhotriedneho hráča.

Je toto rozhodujúci krok, ktorý chce EÚ prezentovať na budúcotýždňovom summite G20 v Cannes? Kríza v eurozóne by nás nemala dotlačiť až k takýmto významným politickým dôsledkom. Európa môže mať iné vnútorné riešenia.

Pre zlý manažment, kríza v eurozóne dosiahla nové nebezpečné štádium. Nákaza sa šíri suverénnymi dlhmi a bankami, ktoré sa vzájomne podporujú. Základné sporné otázky minulého summitu sú stále nevyriešené – aký veľký môže byť haircut gréckeho dlhu, ako ochrániť banky, ako zastaviť šírenie do veľkých ekonomík a ako posilniť EFSF? Aké by mohli byť dôsledky týchto rozhodnutí pre širší rámec európskeho hospodárskeho riadenia?

Obzvlášť veľké rozdiely pretrvávajú ohľadom spôsobu ako posilniť EFSF tak, aby zastavil šírenie. Zvažovala sa široká ponuka možností a francúzsky návrh na poskytnutie obmedzeného prístupu EFSF k zdrojom Európskej centrálnej banky tým, že by mu bola udelená banková licencia, rýchlo odmietlo Nemecko. Vyzerá to tak, že ostali už len dve možnosti. Tou prvou je poistný mechanizmus na krytie rizika spojeného s vydávaním dlhopisov, ktorý však už teraz ukazuje trhliny vo fungovaním a druhou je nástroj špeciálneho určenia prepojený s MMF a cezeň s príspevkami z USA, Číny, Brazílie a od iných.

V skutočnosti možno uvažovať ešte o ďalšom jednoduchšom a silnejšom riešení. ECB treba dovoliť, aby mohla urobiť niečo, čo ľahko môžu robiť ceduľové banky v USA, UK, Švédsku či Dánsku – poskytnúť úverovú linku na stabilizovanie sekundárnych trhov s dlhopismi, obmedziť špekulácie a obnoviť dôveru na finančných trhoch.

Takéto riešenie by malo viacero výhod – ECB by sa konečne vyslobodila z tejto netradičnej zodpovednosti, nebolo by treba, aby členské štáty museli ďalej prispievať na posilnenie EFSF, riziko inflácie by bolo minimálne vzhľadom na to, že hlavné riziko v súčasnosti je kreditný nedostatok a nová recesia. Morálnemu hazardu by sa zasa vyhlo tým, že by inštrument podliehal jasným podmienkam.

Okrem toho tento logický a silný rozvoj politiky na prekonanie krízy eurozóny by mohla podporiť komplexná dohoda, podľa ktorej by išlo o posledné riešenie závisiace na silnejšej zodpovednosti za fiškálnu disciplínu, štrukturálne reformy v kombinácii s efektívnejšou koordináciou rastu  a konvergencie. Pakt euro plus by mal byť rámcom pre hlbšiu koordináciu politík v rozpočtovej, daňovej, hospodárskej, sociálnej  a finančnej oblasti v snahe o propagovanie nielen fiškálnej udržateľnosti, ale tiež konkurencieschopnosti, rastu a tvorby pracovných miest. Ide o jediné trvalejšie riešenie na prekonanie nerovnováh v eurozóne.

Nie, nepotrebujeme politickú samovraždu EÚ na prekonanie krízy v eurozóne. Potrebujeme si pripomenúť epizódu bohatej európskej tradície – moment, keď Alexander preťal gordický uzol, ktorý nikto nedokázal rozviazať, pretože to bolo príliš komplikované. A potom sa vzácny antický vojnový voz mohol pohnúť vpred.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA