Kvôli gréckemu bremenu si niektoré prasce nezalietajú

Spojením krajín s finančnými problémami do jednej skupiny PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko) môžeme prehliadnuť kľúčový indikátor domácich úspor, píše riaditeľ CEPS Daniel Gros.

CEPS, logo
CEPS, logo

Finančné trhy vytvorili nový termín pre krajiny eurozóny s problémami: „PIGS“ (v preklade „prasce“). Portugalsku, Írsku, Grécku a Španielsku sa hodnota dlhopisov pohybuje rovnako, pričom Grécko s jeho problémami celé stádo vedie. Všetky tieto štáty zažívali dlhý dynamický rast založený na lacných úveroch, ktorý skončil krachom, ktorý neoveriteľne rozhádzal ich verejné financie. Objavili sa obavy, či budú schopné splácať dlhy. Táto skratka je však zavádzajúca, rovnako ako výlučné zameriavanie sa na fiškálnu politiku.

Pri určovaní udržateľnosti verejného dlhu by sme sa nemali zameriavať iba, možno ani prevažne, na dnešné finančné účty, ale na rovnováhu zdrojov pre celú krajinu. V tomto svetle vyvstanú jasné rozdiely. „Pigs“ sa skladajú z dvoch značne rozličných skupín, pričom Grécko a Portugalsko sú v najslabšej pozícii kvôli nedostatku domácich úspor.

Hrubá miera domácich úspor týchto dvoch krajín – súkromných a štátnych spolu – je na nízkej úrovni: v Grécku len 7,2% HDP, v Portugalsku 10,2. Pre porovnanie, priemer v eurozóne je 20%. ÍrskoŠpanielsko, so 17% a 19%, sú omnoho bližšie k priemeru eurozóny, než ku Grécku a Portugalsku. Z toho vyplýva, že Írsko a Španielsko budú schopné splácať vládne dlhy z národných úspor, keďže investície do stavebníctva padli a už neabsorbujú tak značnú časť úspor. Grécko a Portugalsko sú unikátne v ich vysokej závislosti na zahraničnom kapitále.

Hrubá miera úspor ukazuje domáce zdroje dostupné na financovanie domácich investícií a spotreby kapitálu. S tak nízkou mierou úspor nie je prekvapením, že Grécko ani Portugalsko neboli schopné financovať ani minimálnu mieru čistých investícií z domácich zdrojov.

Grécko je v eurozóne unikátne tým, že jeho čistá miera národných úspor bola už takmer desaťročie negatívna, v roku 2008 dosiahla mínus 5,1% HDP (len Portugalsko bolo na tom horšie). Naproti tomu priemer eurozóny je plus 6% HDP. Dokonca aj pobaltské krajiny, ktoré záviseli od zahraničného kapitálu vo financovaní stavebníckeho boomu, sú v lepšej situácii, s čistou mierou úspor bezpečne v plusovej oblasti.

Tak nízka miera domácich úspor má dva dôsledky: fiškálne opatrenia samé o sebe problém nevyriešia, a vykúpenie bude drahé.

Fiškálne opatrenia, ktoré sa neodrazia v náraste miery domácich úspor, len prenesú problém z vlády na súkromný sektor. Škrty fiškálneho deficitu spôsobia iba rast súkromných dlhov. Banky budú čeliť nárastu nesplácaných pôžičiek a nakoniec budú musieť byť aj tak vykúpené vládou. Riešenie si vyžaduje, aby sa opasok utiahol celej ekonomike. Aby sa Grécko a Portugalsko dostali na udržateľnú ekonomickú trajektóriu, musia zvýšiť úspory. Jednoducho povedané, musia znížiť spotrebu asi o 10% HDP.

Nedostatok domácich úspor kombinovaný s vysokou mierou vonkajšieho dlhu je tiež dôvodom, prečo bude vykúpenie z krízy drahé. Pre ilustráciu urobme analógiu medzi krajinou a firmou. Miera hrubých domácich úspor predstavuje cash-flow vytváraný všetkými sektormi ekonomiky a čistá miera úspor ukazuje vývoj vlastného majetku spoločnosti.

Jednou vecou je poskytnúť financie krajine alebo firme, ktorá generuje silný vnútorný cash-flow a do problémov sa dostala len kvôli nadmerných investíciám (prípad Írska a Španielska). Úplne inou vecou  je dávať niekomu, koho hodnota vlastného majetku je podkopaná, pretože vnútorný cash-flow nestačí ani na to, aby udržal základný kapitál spoločnosti (prípad Grécka a Portugalska).

Keď preberáte kontrolu nad firmou v problémoch, neberiete do úvahy len názory manažmentu. Rovnako tak vykúpenie krajiny má zmysel len v prípade, ak prispejú všetci aktéri. Záchrana krajiny, ktorá príliš veľa spotrebúva, má zmysel len v prípade, že celá politická spoločnosť akceptuje, že je potrebné viac než fiškálne opatrenia. Predtým, ako niekto zvonka začne vôbec zvažovať že do hry vstúpi, sú potrebné hlboké škrty v mzdách v súkromnom sektore a v spotrebe.

Európsky Pakt stability je nesprávny, pretože sa zameriava len na jeden sektor (vládu) a nie všetky zdroje krajiny. V dlhodobom meradle záleží práve na nich. Predchádzanie opakovaniu problémov najslabších z „Pigs“ si bude vyžadovať sústredenie dohľadu aj na tento aspekt.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA