Nadnárodné korporácie v čase globalizácie – nepriatelia národných štátov?

Autor sa v analýze venuje široko diskutovanej téme - predstavujú nadnárodné korporácie hrozbu suverenite národného štátu? V závere konštatuje, že blahobyt obyvateľov krajín ovplyvňujú v omnoho väčšej miere iné faktory, nie len globálna ekonomika.

SFPA, Partner
SFPA, Partner

 

Koniec studenej vojny vytvoril priaznivé politické podmienky na zrod skutočne globálnej ekonomiky. Nové technológie znížili náklady na dopravu a umožnili tak vznik globálneho obchodného systému a revolúcia v oblasti informačných technológií zvýšila globálne finančné toky. Tento rozvoj bol mimoriadne dôležitý pre nadnárodné korporácie (NK), ktorým umožnil sledovať a realizovať globálne ekonomické stratégie a operácie. Akú úlohu však v týchto procesoch zohráva národný štát?

Redukcia času a priestoru potrebného na realizáciu obchodu, vyplývajúca z týchto technologických zmien, podstatne znížila cenu medzinárodneho obchodu. Globalizáciu1 navyše urýchlila medzinárodná ekonomická spolupráca a nové iniciatívy – industrializované, ako aj industralizujúce sa krajiny urobili niekoľko krokov na zníženie obchodných a investičných bariér. Osem kôl multilaterálnych rokovaní pod záštitou Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), hlavného fóra pre liberalizáciu obchodu, výrazne prispelo k zníženiu obchodných bariér. Počas 90. rokov čoraz viac štátov siahalo k nástrojom neoliberálnej ekonomickej politiky, napr. k deregulácii a privatizácii, a tento vývoj vyústil do trhovejšie orientovanej globálnej ekonomiky.

Trhový fundamenalizmus?

Mnohí pozorovatelia, medzi inými napríklad Kenichi Ohmae či Susan Strange, tvrdia, že výrazný posun od štátom ovládanej ekonomiky k ekonomike orientovanej trhovo v dnešnom svete takmer stiera politické hranice. Kolaps sovietskej centrálne plánovanej ekonomiky, neúspech tzv. stratégie nahrádzania importov (import substitution strategy), ako aj triumfy americkej ekonomiky v 90. rokoch posilnili presvedčenie, že neobmedzený trh je najlepšou odpoveďou na ekonomické neduhy modernej spoločnosti. Deregulácia, privatizácia a iné reformy zmenšili úlohu štátu v ekonomike a – ako napísala Susan Strange v knihe Mad Money – trh sa stal najdôležitejším mechanizmom určujúcim domáce a medzinárodné ekonomické a politické dianie. Podľa tejto interpretácie sa štát vo vysoko integrovanej globálnej ekonomike stal anachronizmom a je na ústupe, čo by malo viesť k skutočne otvorenej, globálnej kapitalistickej ekonomike charakterizovanej neobmedzeným obchodom, finančnými tokmi a medzinárodnými aktivitami multinacionálnych korporácií.

Problematika vzťahu medzi korporáciami a národnými štátmi bola po prvýkrát podstatnejšie spracovaná v knihe Roberta Gilpina US Power and the MNC v roku 1975; autor sa k nej opäť vrátil v roku 2001 v publikácii Global Political Economy. Gilpin neskúma, či medzinárodné korporácie majú dôležitú úlohu vo svetovej ekonomike – považuje to totiž za fakt. Predmetom jeho bádania je miera, do akej NK ovplyvnili povahu a organizáciu medzinárodnej ekonomiky a akú úlohu v jej fungovaní zohráva národný štát.2 Podľa neho nadnárodné korporácie ovplyvnili svetovú ekonomiku nasledovne: firmy sa viac etablovali na zahraničných trhoch, došlo k oslabeniu vzťahov medzi firmami a ich domácimi ekonomikami a zároveň k oslabeniu národných identít; ale väčšia časť firemnej produkcie, jej aktivít, ako aj výskumu stále zostáva lokalizovaná v krajine pôvodu. Expanzia obchodu zmenila aj tradičné chápanie importu a exportu – ak by sa brali do úvahy zahraničné transakcie Spojených štátov, USA by potom disponovali počas dlhých rokov rozsiahlym obchodným prebytkom. Jedným z dôsledkov zvýšenej medzinárodnej mobility firiem je aj osvojenie si agresívnych politík na pritiahnutie priamych zahraničných investícií (PZI).

Nadnárodné korporácie a riziká s nimi spojené

Dramatické zvýšenie tokov PZI, ako aj nárast vplyvu korporácií, ktorý možno pozorovať na ich trhovej sile či globálnych stratégiách, vyvoláva legitímne obavy, že mnohé krajiny budú korporáciami vykorisťované. Je fakt, že v posledných dvoch dekádach 20. storočia došlo k rozsiahlej expanzii korporátnej sily nielen na Západe, ale aj inde na svete. Na príčine je viacero faktorov – veľkolepý rozmach americkej burzy cenných papierov (US stock market boom), ktorý poskytol kapitál na prebratie nadpolovičnej väčšiny akcií (take-overs), dereguláciu, ako aj oslabenie antitrustovej politiky; nové komunikácie a technológie, ktoré umožňujú firmám dohliadať nad rozsiahlejšími operáciami a využívať úspory z masovej činnosti (economies of scale). Zachovanie silného regulačného rámca a podnietenie firiem rôznych krajín na investovanie a súťaž na lokálnom trhu predstavujú jednu z odpovedí na nebezpečenstvo korporatívnej sily. Avšak aj napriek týmto a iným zárukám je predstava svetovej ekonomiky obývanej mocnými NK nebezpečnou možnosťou skôr pre firmy a vlády malých a chudobných štátov než veľkých a bohatých. Prvoradým cieľom korporácií je, pochopiteľne, zisk, a ten sa usilujú dosiahnuť pri minimálnych nákladoch – investujú tam, kde je lacná pracovná sila a netreba dodržiavať napr. vysoké environmentálne štandardy. Pre chudobné krajiny sú PZI nezriedka jedinou možnosťou tvorby nových pracovných miest. Vlády týchto štátov sú však – pokiaľ ide o podmienky investície – málokedy v pozícii rovnocenného partnera.

Na jednej strane tu existuje pokušenie zavrieť hranice dovozu a zahraničnému kapitálu, na druhej strane by takáto reakcia mohla byť v rámci integrujúcej sa svetovej ekonomiky extrémne nákladná. Bez prístupu k zahraničnému kapitálu a technológiám je ekonomický rozvoj len ťažko možný. Ekonomická globalizácia môže byť za istých podmienok hrozbou – najmä pre isté vrstvy spoločnosti -, ale je zároveň jedným z riešení nedostatočného rozvoja. Úspech východoázijských tigrov, ako aj tranzitívny proces v strednej a východnej Európe sú dôkazom dôležitosti obchodu, priamych zahraničných investícií a prenosu technologických importov v procese „dobiehania“.

História a politika

Národný štát ako zvrchovaná entita regulujúca politiku a ekonomiku istej krajiny vznikol pred niekoľkými storočiami3 a mnohé národné štáty v Európe získali svoju dnešnú podobu iba v druhej polovici 19. storočia. V posledných rokoch sa však viacerí ekonómovia4 i politológovia vyjadrili, že by si svoje postavenie „regulačnej entity“ nemusel aj naďalej zachovať. Globalizácia produkcie a centrálna úloha korporácií vo svetovej ekonomike znamená triumf trhových vzťahov a ekonomickej racionality nad národným štátom a politicky fragmentovanou medzinárodnou ekonomikou. Gilpin však napríklad tvrdí, že národný štát si stále zachováva svoju schopnosť regulácie a kontroly pravidiel, ktoré musia korporácie nasledovať. V povojnovom svete bola väčšina ekonomík oslabená a mnohé krajiny sa stali hostiteľmi amerických korporácií. Rozdiely medzi hostiteľskými krajinami na jednej strane a výrazné postavenie Spojených štátov na strane druhej ponechávali iba málo možností na účinné vyjednávanie o zvýšení relatívnych výhod z investícií. Dôležitosť politiky možno dobre ilustrovať na príklade Japonska a západnej Európy. Americká korporatívna expanzia po druhej svetovej vojne dosiahla na japonské a západoeurópske trhy; americké firmy si vytvorili mnoho pobočiek v západnej Európe, no iba relatívne málo v Japonsku. Príčiny boli z veľkej časti politické. Japonsko malo centrálnu vládu, ktorá kontrolovala prístup na celý japonský trh, kým viaceré politické centrá kontrolovali prístup na trh Európskeho spoločenstva. Japonská vláda väčšinou úspešne zabraňovala uzatváraniu dohôd medzi americkými korporáciami a japonskými firmami, ktoré by boli „škodlivé“ pre domáci trh – teda škodlivé pre záujmy japonského priemyslu. Preto mali americké firmy značný záujem na licencovaní technológie Japoncom a na vytváraní korporatívnych aliancií, kde boli iba minoritným partnerom.

Úspechom Japoncov bolo „otvorenie“ balíka kapitálu, technológie a podnikania, ktorý priame zahraničné investície často prinášajú. Nepotrebovali kapitál – dostali technológiu bez manažérskej kontroly amerických korporácií, a umenie podnikať zostalo v ich rukách. Táto cesta získavania technológií, a v mnohých prípadoch aj kapitálu bez kontroly, sa stala inšpiráciou pre ekonomických nacionalistov v Latinskej Amerike.

Ak americká korporácia nedostala právo zriadiť pobočku v jednej krajine Európskeho spoločenstva (napr. vo Francúzsku), mohla vyskúšať inú krajinu (napr. krajiny Beneluxu, Západné Nemecko) a v prípade úspechu i tak získala prístup k celému trhu. Značná snaha jednotlivých európskych krajín získať americké investície umožnila americkým korporáciám investovať za veľmi výhodných podmienok. Dobre to vidieť na príklade bývalého Západného Nemecka. Aj napriek pokušeniu (ktorému čelilo aj Francúzsko) zastaviť rastúci vplyv amerických korporácií v západnej Európe v 60. rokoch, západonemecká vláda odmietla podniknúť akékoľvek kroky, ohrozujúce americký záväzok obraňovať západnú Európu. Americká vláda totiž západným Nemcom pripomenula, že kontinuálna vojenská prítomnosť v ich krajine závisí od ich podpory amerických ekonomických aktivít, a preto sa západní Nemci vzdali aktivít zabraňujúcich americkej expanzii.

Americká korporatívna expanzia sa teda opierala o špeciálny bezpečnostný vzťah medzi Spojenými štátmi a západným Nemeckom. Americké investície na Blízkom východe, v Afrike, Latinskej Amerike, Kanade a inde profitovali z americkej pozície vo svete. Začiatkom 70. rokov museli však Spojené štáty čeliť konkurencii Sovietskeho zväzu, Japonska, západoeurópskych štátov, Číny, Brazílie a niektorých arabských krajín. Ich snahou bolo už spomínané „rozlomenie“ balíka kapitálu, technológie a manažmentu – pričom väčšinou bolo cieľom získať prvé dve bez tretieho. Takto sa mala americká korporácia viac podriadiť lokálnym záujmom, čím sa PZI mali stať menej atraktívne pre americké korporácie.

Ropný šok v roku 1973 prestavuje dôležitý posun v „chápaní“ korporácií národnými štátmi. Spojené štáty nielenže stratili jeden z najatraktívnejších zdrojov investičných príjmov, ale prostredníctvom ropnej krízy si vlády od ropy závislých štátov uvedomili, aké nebezpečné a krátkozraké je byť závislý od nadnárodných korporácií a ich politiky. Zmienku si zasluhuje západonemecká reakcia – v roku 1974 západonemecká vláda navrhla zriadenie Washingtonskej konferencie národov používajúcich ropu, ktoré požadovali, aby sa Amerika a západná Európa kritickejšie pozerali na cenovú politiku, dane a zisky medzinárodných korporácií. Zainteresované krajiny navyše reagovali podporou štátnych korporácií, ktoré mali znížiť závislosť od súkromných korporácií.

Americká pozícia sa výraznejšie zmenila, keď sa v priebehu 70. rokov otázka zahraničných investícií väčšmi spolitizovala. „Úloha medzinárodných korporácií ako inštrumentov arabského ropného bojkotu a eskalácia cien, ako aj firemných ziskov po vojne v roku 1973 mala najväčší dosah na americkú reakciu.“5 Málokto si dovolil nesúhlasiť s kritikou, že Exxon, Guld a iné korporácie platili americkej vláde nízke dane zo zahraničných tržieb a správali sa vzhľadom na ceny ropy ako suverénne entity. Keď sa ropné spoločnosti stali nástrojom arabského bojkotu proti Spojeným štátom, aj najtvrdší obhajcovia začali spochybňovať otázku neplatenia daní. Americká vláda si sama vzala na zodpovednosť úlohu vyjednávať so štátmi produkujúcimi ropu a pohrozila, že sa bude viac angažovať v ropnom priemysle.

PZI – súčasné problémy

Významná úloha, ktorú korporácie zohrávajú v súčasnej svetovej ekonomike, vyžaduje nové pravidlá, ktoré by riadili toky zahraničných investícií (momentálne nie sú porovnateľné s pravidlami regulujúcimi svetový obchod či monetárne záležitosti). Napriek existencii rôznych bilaterálnych, multilaterálnych, ako aj regionálnych dohôd, neexistuje v tomto smere dohoda záväzná pre všetkých. Uruguajské kolo rokovaní členov GATT nedohodlo pravidlá pre prijateľný režim regulujúci zahraničné investície. Vytvorením globálneho režimu regulujúceho aktivity medzinárodných korporácií a PZI sa zaoberalo hneď niekoľko iniciatív, ale ani jedna z nich na začiatku 21. storočia priveľmi nepokročila. V dôsledku toho mnoho štátov odmieta podriadiť svoj právny poriadok medzinárodnému orgánu. Obávajú sa dominancie obrovských korporácií z Ameriky a iných industrializovaných ekonomík. Jedným z hlavných problémov je, že multinacionálne korporácie môžu operovať v rôznych národných jurisdikciách, a preto je veľmi ťažké definovať medzinárodný režim. „Investičný režim by musel zahŕňať problematiku zdaňovania zahraničných investícií, transfer tvorby cien (ceny účtované jednou pobočkou na inú), ako aj použitie vládnych financií a iných prostriedkov na pritiahnutie PZI.“6 Ak by sa takýto režim podarilo vytvoriť, určite by sme predišli mnohým negatívnym vplyvom globalizácie.

Štát aj trh

„Myšlienka, že globalizácia je zodpovedná za väčšinu svetových ekonomických, politických a iných problémov, je buď nesprávna, alebo výrazne prehnaná,“7 tvrdí vo svojej knihe Global Political Economy Robert Gilpin. Iné faktory, napr. technologický vývoj alebo nesprávna domáca politika, ovplyvňujú blahobyt obyvateľov danej krajiny v oveľa väčšej miere ako samotný proces ekonomickej globalizácie. Nanešťastie nedorozumenia o globalizácii a jej dôsledkoch prispeli k rastúcemu rozčarovaniu z politiky „otvorenosti“ k medzinárodnému obchodu a investíciám a viedli k presvedčeniu, že globalizácia má výrazne negatívny vplyv na životné prostredie, robotníkov zamestnaných v priemysle a vo všeobecnosti nie je prospešná pre menej rozvinuté krajiny. Súčasne s rozmachom ekonomickej globalizácie prebieha aj „nová industriálna revolúcia“, ktorej základom sa stal počítač a informačná, resp. internetová ekonomika. Technologický vývoj za posledných 15 rokov zmenil mnoho aspektov ekonomického, politického a sociálneho života. Aj keď sa zdá, že nové technológie zvýšili rýchlosť ekonomického rastu i rastu produktivity, je priskoro na hodnotenie, či bude ich vplyv porovnateľný so skoršími revolúciami, napr. s vynálezom parného stroja či elektriny. Čoraz väčší počet ekonómov verí, že počítače majú dôležitý vplyv nielen na produktivitu, ale aj na ekonomické záležitosti vo všeobecnosti. Niektorí dokonca tvrdia, že organizácia a spôsob fungovania národných ekonomík podlieha značným zmenám v dôsledku fungovania počítačov a internetu. Počítačová revolúcia v industrializovaných krajinách navyše urýchlila prechod od priemyselnej ekonomike k ekonomike založenej na službách, resp. tzv. znalostnej ekonomike. Táto reštrukturalizácia je však nákladná a politicky veľmi náročná.8 Ako sa národné štáty dokážu vyrovnať s vyššou konkurenciou, ktorú globalizácia prináša, a zároveň s požiadavkou prenosu časti suverenity na vyššie regionálne či nadnárodné ekonomické bloky, ukáže až čas.


Referencie

  • Gilpin, R. US Power and the MNC. New York: Basic books, 1975.
  • Gilpin, R. Global Political Economy. Princeton: Princeton University Press, 2001.
  • Ohmae, K. The Invisible Continent. New York: Harperbusiness, 1999.
  • Strange S. a Stopford G.M. Rival States, Rival Firms: Competition for World Market Shares. New York: CUP, 1991.
  • Fischer, S. Globalisation and its Challenges. Ely Lecture at the American Economic Association meetings in Washington D.C. on the 3rd of January 2003.
  • Scharpf, F. “The Viability of Advanced Welfare States in the International Economy: Vulnerabilities and Options” Journal of European Public Policy 7 č. 2 (2000), s. 190-228.
  • 1 K definícii globalizácie pozri Fischer, S.: Globalisation and its Challenges.
  • 2 Tejto problematike je venovaná napr. kniha Strange S. a Stopford G. M. Rival States, Rival Firms: Competition for World Market Shares. New York: CUP, 1991.
  • 3 Vo všeobecnosti sa za zlomový dátum považuje rok 1648 v súvislosti s uzavretím vestfálskeho mieru.
  • 4 Pozri napr. Ohmae, K. The Borderless World. New York: Harperbusiness, 1990.
  • 5 Gilpin, R. US Power and the MNC. New York: Basic Books, 1975 s. 242-243
  • 6 Gilpin, R.: Global Political Economy. Princeton: PUP, 2001, s. 241.
  • 7 Ibid, s. 280
  • 8 K reštrukturalizácii pozri Scharpf, F. “The Viability of Advanced Welfare States in the International Economy: Vulnerabilities and Options” Journal of European Public Policy 7 č. 2 (2000), s. 190 – 228.


Autor je absolventom Diplomatic Academy of Vienna

Ďalšie analýzy nájdete v Listoch SFPA, ktoré vydáva Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA