Nech euro nie je strašidlom

Euro je spolu s praktickým zrušením vnútorných hraníc EÚ z pohľadu väčšiny Európaniek a Európanov najzjavnejšou výhodou našej EÚ.

HNonline
Hospodárske noviny online

Aby som dlho nechodil okolo horúcej kaše: som zástancom eura! Možnosť platiť takmer v celej Európe tou istou menou znamená, že sa môžeme vyhnúť neustálemu zamieňaniu peňazí a s ním spojenými nákladmi, že môžeme oveľa ľahšie porovnávať ceny. Spolu s praktickým zrušením vnútorných hraníc, najmä v rámci Schengenskej zmluvy, je to z pohľadu väčšiny Európaniek a Európanov najzjavnejšou výhodou našej EÚ.

Zavedenie eura najprv v 12 krajinách Európy bolo azda najkomplexnejším ekonomickým projektom všetkých čias. Národné meny s bohatou tradíciou vystriedala zo dňa na deň spoločná európska mena – euro. Približne po štyroch rokoch, čo používam takmer výhradne euro, môžem povedať, že som si naň veľmi zvykol a že mi táto stabilná, prehľadná a jasne štruktúrovaná mena veľmi vyhovuje. Predposledné, a to posledné (Rumunsko a Bulharsko) rozšírenie únie pre nás znamená spolu 12 kandidátov, ktorí sa už v prístupových zmluvách zaviazali prijať po splnení patričných kritérií euro.

Prvou krajinou, ktorej sa to naozaj podarilo, je Slovinsko. Od 1. 1. 2007 je už slovinský toliar nahradený eurom. Prechod na novú menu tam bol v porovnaní so zavádzaním eura v prvých dvanástich krajinách EÚ oveľa jednoduchší. Možno to vysvetliť jednoducho: ešte predtým, ako sa zaviedlo euro ako reálne platidlo vo forme bankoviek a mincí, existovalo už 3 roky vo forme “virtuálnych peňazí”. Bolo to pomerne ťažko opísateľné prechodné obdobie, ktoré sa však v žiadnom prípade Slovenska týkať nebude.

Predpokladom na zavedenie eura je splnenie maastrichtských kritérií. V posledných mesiacoch sa ukázalo, že niektoré krajiny usilujúce sa o zavedenie eura, predovšetkým v pobaltskej oblasti, musia so svojimi ambicióznymi plánmi počkať. Pokiaľ ide o Slovensko, existujú jasné stanoviská vlády, ako aj Národnej banky Slovenska, že euro by sme mali prijať od 1. 1. 2009.
Zatiaľ sa zdá, že podmienky na jeho zavedenie by sme mohli splniť: Slovenská koruna sa už nachádza v európskom menovom mechanizme EMS II, úroky pre 10-ročné štátne obligácie Slovenskej republiky sú teraz 4,17 percenta (maastrichtské kritérium je 6,31). Štátna zadlženosť vo výške terajších 33,1 percenta HDP vzhľadom k benchmarku 60 percent sa dá takisto hravo splniť.

Ostávajú dve kritériá, ktoré musí Slovensko splniť, a ktoré v poslednom čase vyvolali polemiku: deficit rozpočtu, ktorý musí byť nižší ako 3 percentá HDP, ako aj inflačné kritérium, ktoré má toho času hodnotu 2,8 percenta.

Na základe výpovedí ekonomických expertov, ako aj jasného záväzku slovenskej vlády, môžeme očakávať, že obidve kritériá budú splnené. Deficit rozpočtu na rok 2007 je tak naplánovaný na 2,9 percenta HDP, v roku 2008 má dosahovať 2,5. Očakávaná miera inflácie na rok 2007 je 2,6 percenta, v roku 2008 sa odhaduje o štyri desatiny nižšia. Splnenie kritéria deficitu sa zdá byť vzhľadom na jasný záväzok slovenskej vlády o rozpočtovej disciplíne uskutočniteľný, vývoj inflácie na jednej strane brzdia opätovne klesajúce ceny energií a na druhej strane silná koruna.

Čo to teda pre Slovensko znamená?

1. Slovenské hospodárstvo je s EÚ prepojené užšie ako väčšina iných európskych krajín – je to vyše 80 percent všetkých hospodárskych vzťahov Slovenska. Otázka stabilného menového vzťahu je veľmi dôležitým momentom, lebo uľahčuje kalkuláciu tokov tovarov a znižuje bilančné riziká pre slovenské firmy. O tom, že konvergencia slovenských podnikov už značne postúpila, svedčí aj skutočnosť, že podľa aktuálnej štatistiky NBS sa už dnes realizuje viac ako tretina všetkých prijatých úverov v eurách a rovnako sa v eurách fakturuje aj väčšina dovozu a vývozu slovenských podnikov. Z dôvodu zániku menového rizika, ale aj nákladového zaťaženia, ktoré vzniká slovenskému hospodárstvu na základe menovej konverzie a menového zabezpečenia, môžeme zavedenie eura hodnotiť veľmi kladne, predovšetkým v súvislosti so slovenským hospodárstvom. Prinesie ďalšie pozitívne impulzy pre nasadený dynamický rozvoj slovenskej ekonomiky.

2. Ekonomicko-racionálne dôvody pre čo možno najskoršie zavedenie eura však už pre slovenské obyvateľstvo úplne jasné nie sú. Zmena meny je vždy aj emocionálna otázka, s ktorou sa pasovalo aj 12 pôvodných krajín EÚ. Naďalej zanovito prežíva mýtus o tom, že zavedenie eura spôsobilo nárast inflácie. Všetky štatistiky však dokazujú opak: vo väčšine krajín nemalo zavedenie eura vôbec žiadny vplyv na mieru inflácie, v niektorých, ako napríklad vo Francúzsku, došlo dokonca k jej oslabeniu.

Z pohľadu štatistiky je to síce úplná pravda, ľudia si však spojili nárast cien v niektorých odvetviach, najmä v gastronómii, ako pars pro toto zvyšovania cien, podmienené zavedením eura. A milovníkom kávy medzi vami to môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti: cena veľkého espressa je dnes určite vyššia oproti cene v starej mene. Príčinou však nie je zavedenie eura, ale nedisciplinovanosť väčšiny gastronómov. Na druhej strane predmety dennej potreby, akými sú napríklad potraviny, predovšetkým však elektrické a elektronické prístroje a zariadenia, výrazne zlacneli.

Celoeurópska cenová konkurencia vďaka ľahšej porovnateľnosti jednoznačne vzrástla. Vďaka rovnakej mene je pre nás dnes oveľa ľahšie porovnávať ceny pri väčších investíciách cez internet, napríklad aj pri kúpe automobilov, pričom existujú v rámci EÚ až obdivuhodné rozdiely. To všetko bude pri spoločnej mene podstatne jednoduchšie.

Napriek tomu všetkému ide o citlivé miesto a bude bezpodmienečne nevyhnutné, aby sa všetky zainteresované miesta, štátne úrady, ale aj záujmové skupiny, snažili o to, aby zavedenie eura hospodárstvo nemohlo využiť na neodôvodnené zvyšovanie cien.

A napokon, mali by sme euru urobiť aj zodpovedajúcu reklamu, aby sa objasnili všetky praktické otázky o prechode na euro.


HNonline: Nech euro nie je strašidlom (SK)

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA