Prečo grécka kríza trápi aj jeho balkánskych susedov?

Krajiny juhovýchodnej Európy nemôžu ostať ľahostajné voči pokračujúcej kríze v Grécku, pre jeho zahraničné investície, zameranie zahraničnej politiky v regióne a tiež vzájomné obchodné vzťahy, napísal Jens Bastian, ekonomický analytik z Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku (ELIAMEP).

„S prehlbujúcou sa fiškálnou krízou a krízou verejného dlhu sa susedné krajiny úzkostlivo snažia určiť ako ich zasiahne vývoj v Aténach. Vo svetle gréckych priamych zahraničných investícií, zamerania jeho zahraničnej politiky v regióne a rastúceho obchodu medzi krajinami, susediace Srbsko, Albánsko, Macedónsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko nemôžu ostať ľahostajné voči miere krízy vo vedľajšej krajine. Nemôžu ignorovať ani možné riešenia, či už tie, ktoré obhajuje Brusel, Berlín alebo Washington.

Srbsko aj Rumunsko podpísali pohotovostné dohody s Medzinárodným menovým fondom. Tieto nástroje fungujú už od začiatku roku 2009. V prípade Rumunska program MMF posilnila aj finančná podpora Európskej únie, EBRD a Svetovej banky. O možnej pomoci v súčasnosti s fondom rokuje aj Turecko. Inými slovami, aj keď v Grécku pokračujú diskusie a kontroverzné vyhlásenia ohľadom možnej pomoci MMF, niektorí jeho susedia majú veľké skúsenosti s washingtonskou inštitúciou.

Čo by teda mohli byť krátkodobé a dlhodobé dôsledky gréckej krízy pre jeho susedov? Je šírenie nákazy obmedzené alebo bezprostredne hroziace? Nejaké vedľajšie účinky sa už preukázali. Desaťročné grécke dlhopisy poklesli a výnosy ostávajú pod úrovňou 6 %, výdaj suverénnych dlhov a dopyt investorov po istinách z Rumunska, Srbska, Bulharska a Turecka boli nepriaznivo ovplyvnené. Grécka kríza zasiahla aj ďalšie kľúčové oblasti – objem zahraničného obchodu či náklady na úvery pobočiek gréckych bánk v susedných krajinách.

Recesiou postihnuté trhy v juhovýchodnej Európe majú ešte veľmi ďaleko od dosiahnutia dna. Sekundárne dôsledky globálnej hospodárskej krízy a finančnej krízy v regióne prechádzajú miestnymi ekonomikami v podobe padajúceho dopytu, zadlženosti domácností a podnikov a tiež rastúcej nezamestnanosti.

V týchto ťažkých podmienkach, grécka hospodárska kríza ohrozuje potenciál na obnovu jeho susedov. Za posledných desať rokov, priame zahraničné investície z Grécka, rastúci vzájomný obchod a tiež migrácia pracovnej sily do Grécka podporili hospodársku premenu v okolitých krajinách. Tento pozitívny vplyv štátu topiaceho sa v problémoch na nejaký čas ustane.

Pravdepodobne najväčším strašiakom v mysliach politikov a guvernérov národných bánk sú potenciálne dôsledky pre kľúčový politický projekt v regióne. Od Tirany cez Skopje, Belehrad po Ankaru rastú obavy, že vyhliadky krajín na vstup do EÚ môže zatieniť fakt, že Únia začne byť oveľa pozornejšia a dôslednejšia v hospodárskych podmienkach členstva.

Práve v oblasti zahraničnej politiky môže mať grécka pozícia veľký vplyv v najbližších mesiacoch. Vyslaním jasných dôkazov spätosti s regiónom, podporených s praktickými programami podpory jeho susedov môže túto agendu umocniť. Dôvera, ktorú si grécke vlády a súkromný sektor ako investori v regióne za posledné roky vybudovali, diplomatická sila a strategická pozícia pre prepravu tovaru, služieb a ľudí sú jeho významnými úspechmi.

Preto je v jeho vlastnom záujme budovať na svojom politickom kapitále a pokračovať v identifikovaní hospodárskych príležitostí v susedných krajinách. Napriek kríze, napriek výzvam, ktoré nastolila, by Grécko nemalo byť introspektívne a nesmie zabúdať na svojich susedov v juhovýchodnej Európe.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA