Prežijú len slabí

Riziko globálnej menovej a obchodnej vojny rastie, keďže väčšina ekonomík v súčasnosti devalvuje v snahe o posilnenie svojej konkurencieschopnosti. Všetky však hrajú hru, ktorú niekto musí prehrať.


Autorom príspevku je Nouriel Roubini, šéf Roubini Global Economics, profesor ekonomiky na School of Business, New York University, a spoluautor knihy Crisis Economics.


Korene dnešných problémov siahajú k paralýze nadobúdania globálnej rovnováhy. Priveľmi míňajúce krajiny ako Spojené štáty či iné anglo-saské ekonomiky si napožičiavali príliš veľa peňazí a teraz majú problémy so splácaním svojich dlhov a okrem toho majú deficity bežných účtov a teraz musia viac šetriť a menej investovať do domáceho dopytu. Aby si udržali rast, potrebujú norminálne a reálne oslabiť svoju menu, aby mohli zredukovať svoje obchodné deficity. Na druhej strane príliš šetrné štáty – ako Čína, Japonsko a Nemecko, ktoré mali prebytky bežných účtov odolávajú nominálnemu posilňovaniu svojich mien. Vyšší výmenný kurz by mohol znížiť ich prebytky bežných účtov, pretože nemôžu alebo nechcú obmedziť svoje úspory a udržujú rast cez vyššie výdavky na domácu spotrebu.

V eurozóne však tento problém dráždi fakt, že Nemecko s veľkými prebytkami, dokáže žiť so silným eurom, kým krajiny PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko) to nedokážu. Pre svoje veľké externé deficity, PIIGS potrebujú oslabiť menu, aby dosiahli rast, keďže v súčasnosti implementujú bolestivé fiškálne a iné štrukturálne reformy.

Svet, kde príliš míňajúce krajiny potrebujú obmedziť domáci dopyt a podporiť čistý export, kým príliš šetriace krajiny nechcú znížiť svoju závislosť na raste založenom na vývoze, je svetom, kde menové tenzie musia nevyhnutne vypuknúť. Okrem eurozóny, aj USA, Japonsko a Veľká Británia, všetky potrebujú slabšiu menu. Dokonca Švajčiarsku zasahuje, aby oslabilo frank.

Medzitým Čína robí všetko pre to, aby zabránila posilneniu svojej meny a teda si udržala svoj exportný výkon. Dôsledkom toho, väčšina rýchlo rastúcich ekonomík sa teraz podobne obáva silnejúcich mien, aby nestratili konkurencieschopnosť voči Číne a teda agresívne inetrvenujú a/alebo zavádzajú kapitálové kontroly, aby tlmili tlak na výmenné kurzy smerom na hor.

Problémom však je, že nie všetky meny môžu byť slabé v tom istom čase. Ak je jedna slabšia, druhá musí byť podľa definície silnejšia. Rovnako, nie všetky ekonomiky môžu naraz zlepšiť svoj čistý vývoz, pretože globálny súhrn je podľa definície rovný nule. Takže konkurenčná devalvačná vojna, v ktorej sa nachádzame je hra s nulovým účtom: zisk jednej krajiny je stratou inej krajiny.


Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tomto odkaze.


Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA