Prvotný rámec pre diskusiu o nasledujúcej finančnej perspektíve

V decembri sa začali prvé kroky v diskusii o podobe nasledujúcej finančnej perspektíve EÚ na roky 2007-2013. Analýza sa venuje hlavným aktérom doterajšej diskusie a rámcom pre diskusiu.

FES, Partner
FES, Partner

 

História

V minuloročnom decembri sa s predstihom začal spor, ktorý sa bude ťahať ešte dlhé mesiace. Ide totiž o podobu a obsah budúcej finančnej perspektívy Európskej únie. Pokúsim sa načrtnúť a objasniť limity tejto diskusie v jej doterajšom krátkom priebehu.

Finančná perspektíva alebo finančný rámec Európskej únie je viacročný rozpočtový plán únie, kde sú zakotvené výdavky jednotlivých spoločných politík únie, ako aj administratívne náklady jej inštitúcií. Finančné programovanie v podobe finančných perspektív sa datuje od roku 1988, keď šlo o tzv. Delorsov balík:

  •  1988-1992 prvý „Delorsov balík“

  •  1993-1999 druhý „Delorsov balík“

  •  2000-2006 Agenda 2000

  •  2007-2013

Obdobie bolo pri svojom prvom použití v roku 1988 len päťročné. V súčasnosti trvá sedem rokov, no pre budúcnosť sa uvažuje o znovuzavedení päťročných cyklov, ktoré by svojou dĺžkou kopírovali mandát Európskeho parlamentu a Európskej komisie, ktoré otrvajú oba zhodne po päť rokov.

Súčasnosť

V súčasnosti je v platnosti finančná perspektíva na roky 2000-2006, ktorá bola dojednaná v roku 1999. Je známa pod názvom Agenda 2000 a mala vytvoriť finančný priestor pre začlenenie nových členských štátov – rátalo sa však len so šiestimi štátmi. Hoci nasledujúce rozpočtové obdobie začne plynúť až v januári 2007, diskusia o podobe a predovšetkým obsahu finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013 sa už začala. Európska komisia 10. februára 2004 zverejnila svoje komuniké, adresované Rade EÚ a Európskemu parlamentu ako inštitúciám, ktoré majú hlavné slovo v diskusii o rozpočte únie. Komuniké s názvom Budovanie našej spoločnej budúcnosti: Politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej únie 2007-2013 stanovuje základný rámec pre diskusiu, ktorá sa bude rozvíjať v nasledujúcich mesiacoch a bude pokračovať až do prvej polovice roku 2005, kedy by malo dôjsť k schváleniu finančnej perspektívy na obdobie 2007-2013.

Skupina šiestich

O vytýčenie mantinelov diskusie sa preventívne pokúsili už v decembri roku 2003 hlavy vlád šiestich členských štátov. Spoločný list, adresovaný predsedovi EK Romanovi Prodimu, podpísali zástupcovia Holandska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Švédska a Veľkej Británie ako tých krajín, ktoré sú najväčšími čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ. Vzápätí sa na označenie tohto zoskupenia vžil názov „skupina šiestich“ (angl. gang of six). Signatári listu sa najprv prihlásili k realizácii cieľov lisabonskej agendy, princípu solidarity a podpory súdržnosti v rámci únie, aby hneď v následnom odstavci spoločného listu požadovali stanovenie striktného limitu na výdavky únie počas nasledujúcej finančnej perspektívy na hranicu 1% hrubého domáceho dôchodku. Argumentovali pritom, že v čase realizácie náročnej finančej konoslidácie ich vlastných rozpočtov by ich občania nepochopili, keby únia samotná neaplikovala princíp konsolidácie a stabilizácie rozpočtu aj na seba. Jednopercentná hranica poskytuje podľa nich dostatočný manévrovací priestor na realizáciu politiky v rozšírenej únii.

Komuniké EK

Európska komisia však vo vyššie spomenutom komuniké túto požiadavku neakceptovala. V texte komuniké sú jej výhrady formulované veľmi zrozumiteľne: „Strop vo výške okolo 1% HND by nedokázal splniť záväzky Európskej rady, týkajúce sa poľnohospodárskych platieb, podkopal by fázované zavedenie kohéznej politiky v 10 nových členských štátoch a ohrozil by existujúce úrovne iných politiík, nehovoriac o implementácii nových priorít.“ Stanovenie 1%-ného limitu na výdavky únie by sa podľa EK negatívne prejavilo napr. v oblasti zahraničnej rozvojovej pomoci, v kohéznej politike v súčasných členských štátoch a v podpore vidieckeho rozvoja.

Európska komisia preto navrhla zachovanie súčasného stropu na výdavky únie, ktorý je vo výške 1.24% HND. To by malo umožniť jednak plné zapojenie nových členských štátov únie do spoločných politík, realizáciu lisabonskej agendy, posilnenie globálnej úlohy EÚ, ako aj plnohodnotnú realizáciu občianstva únie. Posilnenie nových priorít, napr. globálnej úlohy EÚ alebo podpora konkurencieschopnosti, by si nemalo vyžiadať dodatočné zdroje. Malo by však dôjsť k presunom medzi jednotlivými rozpočtovými kapitolami, ktoré by mali odrážať priority politiky únie.

Ako povedala komisárka Michaele Schreyerová, zodpovedná za rozpočet, EK navrhuje kvalitatívnu a kvantitatívnu zmenu štruktúry finančnej perspektívy.

Strop na výdavky, ku ktorému došlo v Rozhodnutí o vlastných zdrojoch, je prostriedkom stabilizácie rozpočtu, ktorý je jednomyseľne stanovený Radou a následne ratifikovaný národnými parlamentmi. Jeho výška pre záväzky je v súčasnosti 1.31% HND, pre platby 1.24% HND. (Závazky sú vyčlenené prostriedky, ktoré sa nemusia realizovať v platbách, preto sú záväzky vždy vyššie než platby.)

Pokiaľ ide o prostriedky, vynakladané na podporu súdržnosti, Európska komisia navrhuje postupný pokles podielu starých členských štátov na týchto výdavkoch a naopak, neustály rast prostriedkov na podporu súdržnosti, ktoré budú smerovať do nových členských štátov

Zmenená štruktúra rozpočtu

Komisia rovnako navrhla zmenu v položkách rozpočtu, resp. novú klasifikáciu, ktorá by lepšie odrážala jednotlivé oblasti činnosti EÚ. V súčasnosti má rozpočet 8 kapitol (11, ak sa rátajú podkapitoly). Vyhradenie prostriedkov jednotlivým kapitolám vedie však k rigidnosti rozpočtu, ktorý nie je schopný odrážať relevantné politické a ekonomické priority EÚ, ktoré sa často menia. V návrhu EK ide o zmenu štruktúry rozpočtu do piatich širších kapitol, ktoré majú poskytnúť dostatočný manévrovací priestor na realizáciu meniacich sa priorít:

  •  Udržateľný rast

  •  Ochrana a manažment prírodných zdrojov

  •  Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

  •  EÚ ako globálny partner

  •  Administratíva

Prvá kapitola zahŕňa predovšetkým finančné prostriedky, určené na realizáciu cieľov lisabonskej agendy, t. j. spraviť európsku ekonomiku najdynamickejšou a najviac konkurencieschopnou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta do roku 2010. Okrem toho táto kapitola zahŕňa aj prostriedky na kohéznu politiku.

V druhej kapitole rozpočtu sa nachádza poľnohospodárstvo a politika lovu rýb. Výdavky, ktoré budú predmetom priamych platieb poľnohospodárstvom, boli stanovené už vopred v októbri 2002 na summite Európskej rady, kde došlo ku kompromisu ohľadom spoločnej poľnohospodárskej politiky medzi Gerhardom Schröderom a Jacquesom Chiracom a stanoveniu výdavkov na poľnohospodárstvo až do roku 2013.

Tretia rozpočová kapitola je úplne nová a má pokrývať politiky, ktoré sú v jej názve. Štvrá kapitola má viesť ku konsolidácie doteraz rozdrobených výdavkov, smerujúcich mimo teritória členských štátov EÚ. Piata kapitola je len dočasná, pretože v budúcnosti by mali byť výdavky na administratívu súčasťou tých kapitol, ktorých realizácie sa náklady na administratívu a manažment týkajú.

Ďalšie novinky a stanovené stropy

Ďalším nóvom navrhovanej finančnej perspektívy je snaha o začlenenie do rozpočtu a do finančnej perspektívy aj Európsky rozvojový fond (European Development Fund) a Fond Solidarity (Solidarity Fund), ktoré sú v súčasnosti financované zo zdrojov, ktoré nefigurujú v rozpočte únie.

Výdavky rozpočtu by mali vzrásť od roku 2006, ktorým sa končí súčasná finančná perspektíva, zo sumy 114.740 mld eur na 143.100 mld eur v roku 2013. Priemerná výška rozpočtových výdavkov, prognózovaná EK-ou pre nasledujúcu finančnú perspektívu, je pritom len vo výške 1.14% HND a teda ostáva hlboko pod limitom na vlastné zdroje vo výške 1.24% HND.

Pokiaľ ide o kompozíciu rozpočtu v jednotlivých rokoch nasledujúcej finančnej perspektívy, potešiteľným javom je to, že na jej konci v roku 2013 nebude predstavovať najväčšiu položku výdavkov poľnohospodárstvo, ale prostriedky venované na podporu súdržnosti únie. O vyše 100% vzrastú výdavky v tretej kapitole (viď vyššie), podpore roly EÚ vo svete bude venovaných 11.2 mld eur v roku 2006 a 15.7 mld eur v roku 2013.

Do budúcnosti sa navrhuje opätovné použitie finančných perspektív v päťročnej dĺžke ako kedysi, pričom hlavným argumentom je zosúladenie dĺžky finančnej perspektívy s dĺžkou mandátu poslancov EP a komisárov EK.

Čerstvé myšlienky vnieslo komuniké aj do oblasti zloženia príjmov rozpočtu EÚ. EK začala uvažovať o nahradení časti príspevkov členských štátov na báze HND vlastnou daňou, ktorá by však nezvýšila celkové daňové zaťaženie daňových subjektov, pretože by nahradila (nie doplnila!) daň, ktorá je aj tak odvedená do štátnej pokladnice členských štátov únie. Uvažuje sa o troch možnostiach: európskej dani z príjmu právnických osôb, dani z energie alebo o vlastnom príjme únie z DPH.

Vo svetle výhrad čistých platcov, ktorých príkladom je „list šiestich“, EK navrhuje zavedenie korekčného mechanizmu, ktorý by korigoval negatívnu bilanciu tých štátov, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ. V súčasnosti existuje korekčný mechanizmus len pre jeden štát – Veľkú Britániu. Jeho zrušenie bez toho, aby sa zaviedol všeobecný korekčný mechanizmus, by neviedlo k zlepšeniu postavenia čistých prispievateľov. Konkrétna podoba korekčného mechanizmu je zatiaľ ponechaná budúcemu vývoju a politickej dohode.

Hádka medzi Nemcami

Najvážnejšia politická diskusia o podobe nasledujúcej finančnej perspektívy sa rozhorela medzi dvoma Nemcami: spolkovým ministrom financií Hansom Eichelom a komisárkou EK pre rozpočet Michaele Schreyerovou. Prirodzene, Eichel ako zástupca Nemecka – najväčšieho čistého prispievateľa do rozpočtu EÚ – nástojí na tom, že prognózovaný strop na výdavky únie vo výške 1.14% je príliš vysoký. Eichel poukazuje na to, že Nemecko je nútené realizovať štrukturálne reformy svojho vlastného hospodárstva a rešpektovať Pakt stability a rastu, no EÚ na druhej strane „vodu káže a víno pije“, teda ráta s navyšovaním rozpočtu na realizáciu svojich cieľov. Schreyerová nie neodôvodnene argumentuje tým, že strop ostáva pod úrovňou 1.24% HND, hoci tento percentuálny údaj je totožný so stropom z roku 1999, hoci sa únia rozširuje o 10 (FP 2007-2013 ráta s 27-mi členskými krajinami) krajín namiesto 6, predvídaných Agendou 2000 (ktorá stanovila finančnú prespektívu na roky 2000-2006) a do rozpočtu novej FP sú zahrnuté aj EDF a SF. Ak sa zarátajú prostriedky týchto dvoch fondov, ktoré doteraz boli financované z mimorozpočtových prostriedkov, do FR 2000-2006, je strop súčasnej FP na úrovni 1.12% HND (bez nich 1.10% HND) a požadovaný nárast na 1.14% HND je mierny. V parlamentnom „hearingu“ Schreyerová povedala, že strop na výdavky vo výške 1% HND by od roku 2007 znamenal 10%-né krátenie rozpočtu, nebolo by možné zapojenie nových členských krajín do štrukturálnych fondov a navyše by muselo dôjsť k škrtom aj v iných oblastiach politiky EÚ. Okrem toho by došlo aj ku kráteniu tých prostriedkov, ktoré v súčasnosti smerujú do tzv. „nových“ spolkových krajín Nemecka, pretože by nespĺňali kritériá, ktoré z nich v súčasnosti robia adresátov kohéznej politiky.

Zdroje:

Komuniké Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Building our common Future: Policy challenges and Budgetary means of the Enlarged Union 2007-2013, 10. február 2004, COM(2004) 101 final

Michaele Schreyerová: “Hearing” k finančnej perspektíve v EP, 17. marec 2004

Michaele Schreyerová: Finančná perspektíva na roky 2007-2013, neformálne stretnutie ECOFIN-u, 3. apríl 2004


Analýza bola vypracovaná v rámci projektu podporeného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA