Realita čínskeho ekonomického zázraku

Čínsky ekonomický zázrak je, podľa autorky, v značnej miere vybudovaný na likvidácii sociálneho a prírodného kapitálu.

Society for International Development
Society for International Development

Napriek čínskemu hospodárskemu rastu (priemerne 9% za posledných 25 rokov) a pokroku v znižovaní extrémnej chudoby v monetárnom vyjadrení, rastie ešte rýchlejšie „počet masových incidentov, vrátane protestov, demonštrácií (a) priamych zrážok s políciou“.

Dale Jiajun Wen tiež vyslovuje znepokojenie s rastúcou chudobou, najmä vo vidieckych oblastiach, a tvrdí, že premena na krajinu „s nižšou strednou úrovňou prímov“ nezvyšuje disponibilné príjmy.

Okrem toho, „rozdiel medzi bohatými a chudobnými dramaticky narástol“ a rozdiel medzi mestom a vidiekom je najväčší na svete. Podľa autorky trpia obyvatelia vidieka disproporčne veľkou daňovou záťažou, majú horší prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti.

Trhovo orientované reformy zdravotníctva viedli k výraznému zvýšeniu ceny starostlivosti, kvalita však nedosahuje podľa Wen ani predchádzajúci systém.

Problémom napríklad je, že nízkonákladové preventívne opatrenia nahradili drahé ošetrenia v nemocniciach, pretože tie sa zameriavajú najmä na zisk. Vláda výrazne znížila investície do infraštruktúry, opäť najmä vo vidieckych oblastiach. Fondy v zdravotníctve sú distribuované „veľmi nerovnomerne“ a pokrytie zdravotného poistenia sa zhoršilo.

Zvýšené náklady a znížené, nerovnomerne rozdelené vládne financie, sú typické aj pre školstvo. Znovu najviac dopláca obyvateľstvo vidieckych oblastí: „Mestské oblasti dostávajú 77% investícií do vzdelávania, vyššie vzdelávanie dostáva väčší podiel peňazí než základné“, tvrdí autorka.

Čínska ekonomika je výrazne proexportne zameraná. Rast exportu však podľa Wen nepriniesol viac pracovných miest vo výrobe a príjem továrenských robotníkov poklesol ako relatívne, v pomere k príjmom bohatých, tak v absolútne. „Väčšina Číňanov má nižší príjem a zhoršujúce sa pracovné podmienky.“ Pracujúci v Číne sa tak stávajú „svetovou otrockou pracovnou silou“.

Situácia je podľa Wen zlá aj pokiaľ ide o životné prostredie. Čína je najväčším producentom skleníkových plynov a nachádza sa v nej sedem z desiatich najznečistenejších miest. 60% vody v jej hlavných riečnych systémoch nie je vhodných pre kontakt s človekom. Čína sa tak stáva „svetovým smetiskom“ – a to vyvoláva protesty obyvateľov.

Čínske reformy mali „obrovský negatívny efekt“ na populáciu, najmä na vidieku. A nakoľko sa médiá stále viac venujú problémom marginalizovaných skupín, vláda sa musí zamyslieť nad alternatívnymi prístupmi.


Plné znenie analýzy nájdete na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA