Región V4: Nové jadro ekonomiky Európskej únie?

Autor sa pozerá na rozšírenie Európskej únie z pohľadu vplyvu na ekonomické postavenie regiónu V4. V závere konštatuje, že ak sa chce V4 stať novým ekonomickým jadrom únie, dôležitú úlohu zohrá „regionálna spolupráca, využitie existujúcich regionálnych väzieb a spoločné presadzovanie spoločných záujmov“.

partner, visegrad, analyzy
partner, visegrad, analyzy

 

Vstup desiatich nových členov je pre štáty Európskej únie (EÚ) veľkou výzvou. V ekonomickej oblasti ide predovšetkým o rozšírenie trhov. Firmy v starých i nových členských štátoch sú vystavené oveľa silnejšej konkurencii. Konkurencia sa prejavuje aj medzi jednotlivými štátmi. Hospodárske výsledky v krajinách „starej“ Európy vzbudzujú dojem, ako by im dochádzal dych. Naopak nové členské štáty zaznamenávajú v posledných obdobiach výrazný nástup. Súčasný trend by mohol viesť k presunu hospodárskeho ťažiska EÚ do strednej Európy, novým centrom by sa mohol stať región V4. Vstup do Európskej únie však prináša aj niektoré prvky, ktoré by mohli tento trend ohroziť.

Tradičné centrum ekonomiky EÚ je niekde medzi Nemeckom, Francúzskom a štátmi Beneluxu. Nemecko a Francúzsko majú naviac vďaka počtu obyvateľov veľký vplyv na rozhodovanie v európskych inštitúciách. Práve v týchto štátoch sa však výrazne prejavuje hospodárska stagnácia. Hospodársky rast je blízky nule (rast HDP dosiahol v roku 2003 vo Francúzsku 0,5 %, v Nemecku -0,1 %). V oboch krajinách existuje chronická nezamestnanosť, ktorá dosahuje historické maximá (okolo 9,5 %). Naviac majú vlády oboch európskych gigantov problémy s vysokými deficitmi rozpočtu. V poslednom období im naviac hrozí odchod firiem do nových členských štátov EÚ.

Trendy v nových členských štátoch sú výrazne optimistickejšie. Hospodársky rast výrazne prevyšuje priemer EÚ. Vlády sa snažia vytvárať vhodné podmienky pre podnikanie. Nové štáty EÚ ponúkajú nízke daňové zaťaženie, lacnú a pomerne kvalifikovanú pracovnú silu, relatívne flexibilnú pracovnú legislatívu a po vstupe do Únie aj možnosť vstúpiť do jej vnútorného trhu. Toto všetko predurčuje štáty „novej“ Európy stať sa cieľovými krajinami zahraničných investícií z Ameriky, Ázie i zo štátov bývalej „EÚ 15“.

Región V4 sa geograficky nachádza v strede „novej“ Európy. Štáty V4 majú dobre rozvinuté obchodné vzťahy s krajinami na východ i na západ od tohto regiónu. Na západe je to najmä Nemecko, ktoré je – ako už bolo spomenuté – ekonomickou veľmocou EÚ. Na východe majú štáty V4 tradične rozvinuté vzťahy s Ruskom, ktoré je dôležitým hráčom na trhu s energetickými zdrojmi (ropa, jadrové palivo). Samozrejmosťou sú obchodné väzby medzi jednotlivými štátmi vnútri regiónu.

Okrem jeho centrálnej polohy hovorí v prospech regiónu V4 aj ekonomická úroveň jeho centier. Tri najrozvinutejšie regióny v nových členských štátoch sa nachádzajú práve v krajinách V4. Prvé dva – Praha a Bratislavský kraj – svojím HPD na hlavu dokonca prevyšujú priemer EÚ. Tretím je oblasť Közép-Magyarország okolo Budapešti. Tieto oblasti by sa mohli stať odrazovou plochou pre rozvoj celého regiónu V4.

Napriek optimistickým trendom má však región V4 pre sebou ešte veľký kus cesty. Na to, aby sa mohol stať hospodárskym jadrom, musí nadobudnúť určitú hospodársku silu a stabilitu. Medzi najvážnejšie problémy, ktoré trápia ekonomiky štátov V4, patrí vysoká nezamestnanosť, veľké regionálne rozdiely, nedostatky v infraštruktúre a určitá nestabilita politického a právneho prostredia. Pri odstraňovaní týchto problémov môže byť vstup do Európskej únie veľkým prínosom. Na druhej strane sa však môže stať aj určitou bariérou ekonomického rastu.

Nezamestnanosť v krajinách V4 je dôsledkom transformácie ich ekonomík zo systému plánovaného hospodárstva na trhový mechanizmus. V dôsledku tejto transformácie zanikli nerentabilné podniky najmä v sfére poľnohospodárstva a v niektorých odvetviach priemyslu. Trendom je rast podielu zamestnanosti v sektore služieb a pokles v sektore poľnohospodárstva. Okrem Poľska sa podiel zamestnancov v tomto sektore v štátoch V4 blíži priemeru EÚ (tj. okolo 5 %). V Poľsku zamestnáva poľnohospodárstvo stále takmer 20 % zamestnancov. S ohľadom na štedrú poľnohospodársku politiku EÚ sa v tejto oblasti dajú len ťažko očakávať vážnejšie zmeny.

Najväčšie problémy s nezamestnanosťou má Poľsko, dosahuje úroveň takmer 20 %. Závažne sa tento problém prejavuje tiež na Slovensku, kde sa nezamestnanosť pohybuje okolo 15 %. Kvôli zmenám sociálnej legislatívy, ktoré skresľujú evidenciu nezamestnaných, je v súčasnosti je ťažké odhadnúť trendy jej vývoja. Nezamestnanosť na Slovensku je najmä dôsledkom zániku strojárskeho priemyslu. Vzhľadom na pripravované veľké investície do automobilového priemyslu (PSA, Kia) je však možno predpokladať je postupné znižovanie. V Maďarsku je nezamestnanosť pod priemerom EÚ, v Českej republike sa pohybuje okolo 10 %.

Vstup do Európskej únie môže vplývať na nezamestnanosť rôzne. Na jednej strane sa vďaka Únii posilňuje stabilita, otvárajú sa nové trhy a s podporou rôznych fondov buduje infraštruktúra (pozri nižšie), čo zlepšuje podmienky pre prílev investícií. Otvorenie pracovných trhov (zatiaľ len niektorých) ostatných členských štátov EÚ môže vyvolať odchod nezamestnaných do iných regiónov. Na druhej strane prináša EÚ tlak na sprísnenie pracovnej legislatívy a rôzne normy, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. Otvorenie pracovných trhov západoeurópskych štátov môže tiež spôsobiť odliv mozgov z nových členských štátov. Týmto javom budú musieť ekonomiky V4 čeliť a spolu s politickou reprezentáciou sa pokúsiť eliminovať negatívne dopady.

Ďalším závažným problémom sú veľké regionálne rozdiely a nedostatočná infraštruktúra. Ako už bolo spomenuté, v krajinách V4 sa nachádzajú najrozvinutejšie regióny „novej“ Európy (Praha, Bratislava, Budapešť). Zároveň však treba povedať, že sa v týchto krajinách nachádzajú aj najmenej rozvinuté regióny (viaceré oblasti Poľska, Maďarska, východné Slovensko). Členstvo v Európskej únii môže byť v tomto ohľade pre krajiny V4 opäť prínosom i bariérou.

Prostredníctvom rôznych fondov sa EÚ snaží vyrovnávať regionálne rozdiely. To môže priniesť do zaostalých regiónov nové príležitosti, rozvoj infraštruktúry môže pritiahnuť nové investície. Na druhej strane, peniaze do týchto regiónov „neprichádzajú zadarmo“. Členské štáty, ktorých sa regionálna pomoc týka, sa na rozvojových projektoch musia tiež podieľať. To samozrejme odčerpáva zdroje hospodárskeho rastu. Pre udržanie súčasného trendu rastu ekonomiky by preto mali vlády v štátoch V4 citlivo zvažovať, ktoré regionálne rozvojové projekty sú pre národné ekonomiky skutočne prínosné.

Nakoniec nemožno nespomenúť hrozbu, ktorú pre optimistické trendy vývoja ekonomík V4 predstavujú rôzne harmonizácie, ktoré sa snažia v EÚ presadiť niektorí politici. Aktuálne sa hovorí najmä o harmonizácii daní z príjmu právnických osôb. Jedným z hlavných faktorov stimulujúcich rast v krajinách strednej Európy je práve nízke daňové zaťaženie. Najvyššia sadzba podnikovej dane z príjmu dosahuje v Poľsku a na Slovensku 19 %, v Maďarsku dokonca len 17,7 %. „Čiernou ovcou“ V4 je Česká republike, kde je táto sadzba na úrovni 28 %, čo je však len o málo viac ako priemer celej EÚ (27,4 %). V Nemecku je táto sadzba až 38,3 %. V tomto ohľade je to pre firmy jasné voľba. Túto skutočnosť by si mali politický predstavitelia krajín V4 uvedomiť a spoločne sa snažiť zabrániť presadeniu harmonizácie v tejto oblasti. V opačnom prípade môže tento región prísť o dôležitú konkurenčnú výhodu a tým zmariť možnosť ďalšieho rýchleho ekonomického rastu.

Vstup nových štátov do Európskej únie prináša na európsky kontinent významné zmeny aj v ekonomickej oblasti. Pre región V4 sa otvárajú v tomto smere dve možnosti. Prvou je ostať v ekonomickej periférii Únie a popri rozvinutých štátoch „starej“ Európy hrať akúsi „druhú ligu“. Druhou možnosťou je pokúsiť sa vytvoriť druhé ekonomické jadro. To znamená stať sa oblasťou so silnou a stabilnou ekonomikou a hospodárskym rastom. Aby bol tento pokus úspešný, musia sa krajiny V4 vyrovnať s viacerými prekážkami. Naviac si tento cieľ musia osvojiť nielen podnikatelia, ale aj politická reprezentácia, ktorá pre nich vytvára podmienky. Dôležitú úlohu môže v tomto procese zohrať aj regionálna spolupráca, využitie existujúcich regionálnych väzieb a spoločné presadzovanie spoločných záujmov. Tradícia spolupráce krajín V4 môže byť dobrým základom.


Zdroje:

Český statistický úřad. http://www.czso.cz/

European Commission. A new partnership for cohesion – convergence competitiveness cooperation (Third report on economic and social cohesion). Office for Official Publications of the European Communities, Luxembourg 2004. http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/docoffic/official/reports/cohesion3/cohesion3_en.htm

Kéglér, Ádám (ed.). The Visegrad Yearbook 2003. Central European Student Partnership Organization, Budapest 2003.

Štatistický úrad Slovenskej republiky. http://www.statistics.sk/

Taxation in the EU from 1995 to 2002 – Lower tax burden on average in the new Member States. http://www.finfacts.ie/Private/tax/taxationeuropeanunion25.htm


Ďalšie analýzy nájdete na stránkach portálu Visegrád.info

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA