Rumunský pohľad na európsku ekonomickú integráciu

Nasledujúce riadky sú výsekom z knihy „Európska ekonomická integrácia", ktorú napísal diplomat Radu Serban. Vo svojej publikácii z rumunského pohľadu analyzuje stav európskej ekonomiky. Okrem iného sa zameriava na rast, tzv. Tobinovu daň z finančných transakcií a rolu ratingových agentúr.

Radu Serban je rumunský diplomat a bývalý tajomník Asociačného výboru EÚ-Rumunsko. Momentálne pôsobí ako splnomocnený minister pre ekonomiku a finančnú kooperáciu na rumunskej ambasáde vo Veľkej Británii.

Prečo táto kniha?

„Táto kniha prináša rumunský pohľad na vec. Čestný a otvorený. Signalizuje to, že sme tu, sme v EÚ so všetkými našimi chybami a pozitívami a máme naše vlastné chápanie toho, ako by mala európska komunita fungovať. Taktiež sa snažím objasniť postavenie EÚ vo svetovej ekonomike a postavenie Rumunska v európskej ekonomike.

Ako znie poučenie z tejto recesie? Po všetkej tej bolesti ktorú napáchala, aké nové možnosti to otvára pre Európu a pre Rumunsko?

Musíme prispôsobiť naše myslenie, naše názory, našu duševnú potravu na strednú a východnú Európu, na nové členské krajiny, na Rumunsko. Mnohé think-tanky v Bruseli a ďalších európskych mestách nemajú taký pohľad ako Rumunsko. Profesor Daruisz Rosati v Poľsku nám postkytuje dobrý príklad, ktorý by sme mali nasledovať.

Musíme sa viac ozývať, požadovať aby boli naše názory zaradené do vyjednávaní európskych inštitúcii. Je nutné, aby sme si čoraz viac začali uvedomovať naše postavenie v Európe. Musíme viac dôverovať našim schopnostiam zlepšovať EÚ.

O Európskom globalizačnom fonde

Mahátma Gándhí kedysi povedal „ak nebudeš pýtať, tak nedostaneš“. Práve to by mohlo vysvetliť nízku úroveň financovania znovuobnovenia rumunskej ekonomiky. Rumuni majú podobné príslovie: „nezabije Ťa, ak sa opýtaš“. Ak by sme nasledovali našu vlastnú múdrosť, mohli sme sa už dávno vymaniť z tohto hlavolamu, podobnému Euklidovej teórii o dvoch rozdielnych neparalelných rovných líniách, ktoré sa stretnú iba raz […] to je totiž to, čo Rumunsko a EGF (Európsky globalizačný fond) doteraz robili.“

O Rumunsku a Tobinovej dani

“Tobinova daň sa opäť dostala do správ pre prebiehajúcu recesiu. Ako preosievame trosky, ktoré tu zanechala kríza, vidíme medzi nimi žiarivý kameň. Momentálne ho skúmame, aby sme dokázali určiť, či je to skutočný diamant alebo iba kúsok skla.

Na rozdiel od zločincov, Tobinova daň je v Rumunsku takmer neznáma. Napriek tomu prijal túto daň rumunský prezident počas stretnutia Európskej rady 11. decembra 2009. Podpornú správu pre Medzinárodný menový fond schválili všetky hlavy štátov EÚ.

Na jeseň roku 2008 utrpel rumunský leu stratu kvôli špekulatívnym útokom na trhu. Tento incident podporuje Tobinovu teóriu. Riziko, že špekulanti náhle stiahnu svoje peniaze z trhu, ohrozuje národ reťazovou reakciou nebezpečných ekonomických dôsledkov. Medzi ne patria aj vyššie úrokové sadzby a vysoká inflácia. Národná banka Rumunska však zareagovala rýchlo a promptne, čím zabránila väčším stratám. Keby bola už vtedy zavedená Tobinova daň, môžeme predpokladať, že špekulanti by boli menej motivovaní takto konať na rumunskom trhu.“

Úloha Rumunska voči G20

„Európska únia sa stala kľúčovou oblasťou konvergencie rumunských záujmov. Keby sa Rumunsko nestalo členom, krajina by sa stala iba obyčajným pozorovateľom tejto pôsobivej infraštruktúry globálnej ekonomickej kooperácie.

Ako súčasť európskej štruktúry, Rumunsko prispieva k formulovaniu cieľov a pozícii v rámci G20. Ešte pred summitom v Pittsburgu sa 17. septembra 2009 stretli hlavy európskych štátov a vlád na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Cieľom bolo harmonizovať ich pozície a zabezpečiť, aby mala európska delegácia súdržný a zjednotený mandát. Aj Rumunsko sa na týchto rokovaniach podieľalo!

Ako príprava pre stretnutie ministrov financií alebo guvernérov centrálnych bánk krajín G20, sa členovia EÚ stretávajú aby spolu konzultovali. Tieto fóra umožňujú Rumunsku vyjadriť svoju pozíciu a politiku, presadzovať svoje záujmy a ovplyvniť podobu mandátu EÚ.“

Na Kentovej ulici a ratingové agentúry

„Medzi Rumunmi je Kent jedno z najobľúbenejších britských geografických mien. Naneštastie, nie je tomu tak pre turistické a akademické atrakcie v tomto kraji, ale pre cigarety, ktoré slúžili ako mena v čase ekonomického úpadku. Pretože kvalita cigaretových dodávok chýbala na voľnom trhu, obchodovalo sa s nimi prevažne na čiernom trhu.

Ulica, na ktorej sa tieto obchody uskutočňovali, sa nazývala Kentova ulica (Kent street). Kentova ulica zmizla po tom, čo bol liberalizovaný trh s cigaretami. Nasledovaním opačného kurzu, a možno s miernym zjednodušením veci, nájdeme paralelu s ponukou hodnotení ratingových agentúr.

Aj keby sa zakázali, po ratingoch s vysokým hodnotením by bol veľký dopyt a klienti by ich kupovali aj keby podliehali striktnej regulácii. To znamená, že by sme mali čierny trh alebo Kentovu ulicu s ratingovými službami. Je dosť možné, že ratingové agentúry budú predvídať takýto vývoj, čo môže aj vysvetľovať ich prijatie nových regulácii z dielne EÚ. Pravidlá však boli napísané dôkladne, tak aby sa ratingový trh nepresunul do ilegality."

O Európskom nástroji finančnej stability

„Prečo by Rumunsko, so štátnym dlhom na úrovni 23,7 % HDP (čo ho radí na štvrté miesto spomedzi 27 členov EÚ) malo vzbudzovať väčšie obavy ako Taliansko, ktorého dlh je 115,9 % HDP alebo Belgicko, s dlhom 96,7 %? Prečo ratingové agentúry hodnotia Rumunsko, ktoré je mimo eurozóny, lepšie ako Grécko? Prečo je Nemecko, s dlhom na úrovni 73,2% HDP, solventnejším partnerom ako Estónsko, ktorého dlh je iba 7,2% HDP?

Odpoveď na tieto odvážne otázky môžeme nájsť v komplexnej analýze potenciálu ekonomík jednotlivých štátov. Tento potenciál je možné rozpoznať aj podľa schopnosti riadiť ich ročný štátny deficit, vyrovnať ich príjmy a výdavky, prekryté s dlhodobým rastovým potenciálom. Ani deficit a ani hodnotenie ratingovými agentúrami nereflektuje reálnu solventnosť. Tá zostáva neznámou premenou pre rovnicu Európskeho nástroja finančnej stability.

REKLAMA

REKLAMA