Sú dni kapitalizmu spočítané?

Obrovská nestálosť a prudká korekcia cien akcií, ktorá dnes dopadá na globálne finančné trhy ukazuje, že väčšina vyspelých ekonomík je na pokraji recesie s dvoma prepadmi.

Finančná a hospodárska kríza zapríčinená nadmerným dlhom súkromného sektora a prílišným rozsahom investícií na dlh viedli k masívnemu zadlžovaniu verejného sektoru v snahe zabrániť Veľkej hospodárskej kríze 2.0. Vzhľadom k bolestivému skracovaniu dlhovej páky však následné ozdravenie bolo vo väčšine vyspelých ekonomík bezkrvné a pod úrovňou trendu.

Zmes vysokých cien ropy a komodít, povstaní na Blízkom východe, japonského zemetrasenia a cunami, dlhovej krízy eurozóny a fiškálnych problémov USA (a najnovšie zníženie ich ratingu), teraz vyústila v obrovské zosilnenie averzie voči riziku. Spojené štáty, eurozóna, Veľká Británia aj Japonsko idú na ekonomický volnobeh. Prudké spomalenia zažívajú dokonca aj rychle rastúce rozvíjajúce sa trhy (Čína, rozvíjajúca sa Ázia a Latinská Amerika) a exportne orientované ekonomiky, ktoré na týchto trhoch závisia (Nemecko a a surovinovo bohatá Austrália).

Až do vlani boli vždy tvorcovia politík schopní vytiahnuť z čarovného klobúka ďalšieho králika, zaistiť refláciu ciek aktív a vyvolať ekonomické oživenie. Fíškálna stimulácia, takmer nulové úrokové sadzby, dve kolá „kvantitatívneho uvoľnovavia“, hermetické oddelenie nevyhmatatelných dlhov a bilióny dolárov sanácií a likvidity poskytnuté bankám a finančným inštitúciám: to všetko úrady vyskúšali. Teraz im už došli králici.

Brzdou hospodárskeho rastu v eurozóne a aj v Británii je v súčasnosti fiškálna politika. Aj v USA štátna a miestna správa a teraz už aj federálna vláda škrtajú výdavky a znižujú transferové platby. Už čoskoro budú zvyšovať dane.

Ďalšie kolo sanácie bánk je politicky neprijateľné a ekonomicky neuskutočniteľné: väčšina vlád, hlavne v Európe, je tak finančné vyčerpaná, že si sanácie nemôžu dovoliť; napokon práve ich suverejné riziko rozširuje obavy o zdravie európskych bánk, ktoré majú v rukách väčšinu čím ďalej tým pochybnejších vládnych dlhopisov.

Ani menová politika nedokáže veľmi pomôcť.  V eurozóne a Británii kvantitatívnemu uvoľňovaniu bráni inflácia presahujúca cieľ. Federálny rezervný systém USA síce pravdepodobne zaháji tretie kolo kvantitatívneho uvoľňovania (QE3), ale to prinesie príliš málo a príliš neskoro. Minuloročné QE2 v rozsahu 600 miliárd dolárov a bilión v daňových škrtoch a transferoch priniesli rast v rozsahu iba 3% v jednom štvrťroku. Potom sa rast v prvej polovici roku 2011 prepadol na menej ako 1%. QE3 pritom bude omnoho menšie a pre refláciu cien aktív a oživenie rastu urobí výrazne menej.

Úryvok zverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Celý text v českom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Pozadie

Nouriel Roubini je predsedom firmy Roubini Global Economics, profesorom ekomomiky na newyourskej univerzite Stern School of Business a spoluautorom knihy Krízová ekomómia (Crisis economics).

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA