Tisíc slov za rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020

Ak sa Európska rada na plánovom mimoriadnom summite nedohodne na rámci pre rozpočet na obdobie 2014 – 2020 alebo ak Európsky parlament zabráni jeho schváleniu, budúcnosť EÚ sa stane rukojemníkom nestabilného a nezvládnuteľného prostredia. Upozornil bulharský europoslanec Ivailo Kalfin.

Rozpočet EÚ predstavuje  percento ekonomiky. Je okolo 50-krát menší ako národné rozpočty členských štátov dokopy. Z makroekonomického hľadiska je preto jeho vplyv na ekonomiku EÚ zanedbateľný.

A aj napriek tomu vyvoláva takú pozornosť, povedal by som, že tenzie a rokovania o výdavkoch v novom období sú považované za najkomplikovanejšie v EÚ. Prečo?

Je zjavné, že efektívny výdavkový rámec EÚ je výpoveďou o životnej sile Únie, politických a ekonomických ambíciách, o váhe vo svete. Dohoda na rozpočte je významným signálom pre reputáciu Únie.

Ak sa Európska rada na plánovom mimoriadnom summite nedohodne na rámci pre rozpočet na obdobie 2014 – 2020 alebo ak Európsky parlament zabráni jeho schváleniu, budúcnosť EÚ sa stane rukojemníkom nestabilného a nezvládnuteľného prostredia.

Po druhé prijatie sedemročného finančného rámca zavádza predvídateľnosť v oblasti hlavných priorít a miery financovania pre občanov, podniky a pre trhy. V týchto turbulentných časoch je dobré vedieť, kam veci smerujú.

Po tretie, peniaze EÚ sa zvyčajne využívajú ako multiplikátor na získanie významných dodatočných zdrojov – verejných i súkromných. To znamená, že ekonomický vplyv rozpočtu EÚ niekoľkokrát presahuje jeho veľkosť.

O viacročnom rozpočte sa diskutuje za výnimočných okolností, v čase stagnujúcich ekonomík, krehkých rozpočtov, nestability bankového sektora, snáh o vytvorenie stabilnej inštitucionálnej bázy pre spoločnú menu.

V tejto atmosfére je každé euro minuté v Európe predmetom dôsledného skúmania. Najbohatší členovia EÚ trvajú na replikovaní národných úsporných opatrení na európsky rozpočet, kým iní hrozia, že takýto prístup ich navždy prišpendlí na periférii Únie.

Je pravda, že v súčasnosti takmer 80 % európskeho rozpočtu financujú príspevky z národných rozpočtov. Ide o významné sumy, aj z pohľadu väčších ekonomík.

Napríklad dánsky podiel je porovnateľný s výdavkami krajiny  na obranu a pre Veľkú Britániu ide o šiesty najvyšší výdavok z národného rozpočtu.

Na druhej strane, napriek odebneniu európskej integrácie, v uplynulých 20 rokoch spoločný rozpočet Únie klesol o okolo 20 % v porovnaní s veľkosťou ekonomiky EÚ na rozdiel od výdavkov národných vlád. Toto je jasný presun rozpočtových právomocí z EÚ na národnú úroveň.

Ignorovanie faktu, že svet sa zmenil, by bolo hlúpe a nezodpovedné. EÚ a spôsob, akým financuje svoje politiky, sa musí výrazne zmeniť. A to sa už koná. Nikto už napríklad nie je prekvapený požiadavkou niektorých krajín, aby sa fondy EÚ previazali s makroekonomickou politikou individuálneho štátu.

Ak je rozpočtový deficit vyšší, dlh rastie alebo krajina nespĺňa ustanovenia Olliho Rehna – fondy by mali byť zablokované. Ťažko možno argumentovať proti návrhu Európskej komisie zbaviť sa hrubých národných obálok z európskeho financovania pre prísnejšie pravidlá ako tieto peniaze minúť pri dosahovaní úniových cieľov.

Niektoré dokonca zachádzajú ešte ďalej, s návrhom vytvoriť európske ministerstvo financií, ktoré by zastavilo pohodlnosť ľahkých peňazí z EÚ a užšie monitorovalo, ktoré výdavky možno znížiť a ktoré programy by mali byť nespútané.

V ďalšom rozpočte budeme svedkom významného zníženia kohézie a poľnohospodárskych portfólií výmenou za lepšie financovanie výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti podnikov. A to je dobre.

Rozpočet EÚ potrebuje radikálne zmeny. Také prenikavé, že nikto nebude vedieť, ako ďaleko zájdu. Smerovanie je však jasné – k spoločným európskym daniam, čo urči výdavkové ciele – ak máte finančné potreby, požiadajte daňových poplatníkov.

Takto by vzniklo aj európske ministerstvo financií, spolu s pozíciou „pána či pani euro“. Tieto kroky by mali byť sprevádzané minimálne v prvom rade vydávaním spoločných dlhopisov alebo vytvorením fondu na splácanie dlhov na stimulovanie dopytu a tvorby pracovných miest v ťažkých časoch, ale v každom prípade bude treba koncept za zvýšenie rozpočtu EÚ.

Treba tiež povedať, že európsky rozpočet by v budúcnosti mal byť nástrojom pre rast. Celkovo 94 % sa vracia a manažuje orgánmi v hlavných mestách a regiónoch, alebo sa využíva na vonkajšie vzťahy. Rozpočet EÚ tvorí synergie a pridanú hodnotu, ktorú národné výdavky nedosiahnu.

Rozpočet EÚ je jedinečným nástrojom na posilnenie úniovej ekonomiky a tvorbu profilu konkurencieschopnej sily. Osobitne v časoch hospodárskej krízy je rozpočet EÚ jediným inštrumentom schopným zaujať investície do verejnej infraštruktúry alebo na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky na udržateľnom základe vo väčšine štátov a regiónov.

Európske ambície vybudovať udržateľnú, inovatívnu a rastúcu ekonomiku, vytvoriť pracovné miesta a zvýšiť životný štandard občanov možno dosiahnuť len ak na to budú uvoľnené nevyhnutné zdroje. Dôveryhodnosť oboch – národov aj EÚ – závisia od ich schopnosti vykonávať prijaté politické rozhodnutia.

Bezprecedentná nezamestnanosť mladých, zvýšenie chudoby a vzdelanostné a sociálne výzvy naprieč Európou si vyžadujú tvrdé, okamžité a súvislé kroky na národnej aj európskej úrovni.

Ak sa toto nestane, ďalšie generácia Európy sa bude oveľa menej hlásiť k európskym hodnotám, ktorými sú demokracia, ľudská dôstojnosť, hospodárska prosperita a sociálny blahobyt. Alebo minimálne menej riešení sa bude hľadať na európskej úrovni.

Nový rozpočet EÚ je dôvodom. Dôvodom, za ktorý treba bojovať.

Pozadie

Ivailo Kalgin je členom Európskeho parlamentu (Bulharsko S&D), je podpredsedom rozpočtového výboru a jedným zo spravodajcov k viacročnému finančnému rámcu pre rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA