Tri spôsoby ako zachrániť eurozónu

Pokračujúce dôsledky gréckej krízy od leta zakrývali znepokojujúci proces fragmentovania eurozóny. V skutočnosti exitujú viaceré temné indikátory takéhoto vývoja.

Jean Pisani-Ferry je riaditeľom medzinárodného think-tanku Bruegel, profesorom ekonómie na Université Paris-Dauphine a členom Rady pre ekonomické analýzy francúzskeho premiéra. 

Po prvé, rozptyl medzi mierou zadlžovania bánk a nulovým rizikom od júla rastie smerom nahor. Likvidné finančné inštitúcie čoraz viac preferujú vklady svojej hotovosti do Európskej centrálnej banky, ktorá musí pokračovať v požičiavaní bankám. Podobná situácia sa objavila aj v rokoch 2007 – 2008 počas krízy, hoci zmena je v tomto prípade menej akútna a vzťahuje sa na eurozónu. V Londýne a New Yorku medzibankový trh stále pracuje, hoci existuje dôvod pre obavy.

Po druhé, cezhraničné banky firmám na juhu Európy účtujú vyššie úrokové sadzby v porovnaní so spoločnosťami v severnej Európe, čo ešte zhoršuje situáciu krízou sužovaných ekonomík. Toto fragmentuje európsky trh, ktorý by mal byť jednotný. A miesto toho, aby sa bojovalo proti tomuto trendu, severní európski regulátori to ešte zhoršujú tým, že obmedzujú expozíciu finančných inštitúcií v južných európskych bankách.

Po tretie, medzinárodní investori už juhoeurópske vládne bondy nepovažujú za aktíva rovnakej triedy ako tie severoeurópske. Nejde však len o cenu rizika, ktoré sa dá ľahko prekonať. Poukazuje to na veľkú zmenu v prístupe. Ak tento postoj k južným krajinám bude pokračovať, trpieť bude ich solventnosť a tiež hospodárska obnova.

Rozhodnutie predstaviteľov eurozóny reformovať dohľad nad vládami a bankami a posilniť Európsky nástroj finančnej stability sú vítanými odpoveďami, ale, bohužiaľ, len čiastkovými. Okrem hasenia je kľúčovou záležitosťou aj tvorba robustnejšej menovej únie.

Pomalá fragmentácia eurozóny je primárne dôsledkom prirodzenej závislosti bánk a vlád. V eurozóne sú banky zraniteľné voči krízam suverénnych dlhov, pretože vlastnia veľký objem vládnych dlhopisov, najčastejšie krajín odkiaľ pochádzajú. Vlády sú zasa citlivé na bankové krízy pretože sú jednotlivo zodpovedné za záchranu národných finančných inštitúcií. Každá epizóda súčasnej krízy ilustruje krehkosť spôsobenú touto vzájomnou závislosťou.


Text zverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Úplne znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA