Zachráni euro nová nemecká ústava?

Katinka Barysch analyzuje vnútornú diskusiu o možnej novelizácii nemeckej ústavy v súvislosti s európskymi politikami a očkávaným verdiktom Ústavného súdu v Karlsruhe ohľadom Európskeho stabilizačného mechanizmu a fiškálnej zmluve.

„Ak budúci rok vyhrajú parlamentné voľby v Nemecku sociálni demokrati, opýtajú sa ľudí v referende, či chcú novú ústavu. Nový dokument, aspoň podľa toho ako to plánujú, by zrušil obmedzenia, ktoré zabraňujú Angele Merkelovej súhlasiť s eurobondami alebo so spoločným ručením za vklady.

Nie len Sociálno-demokratická strana Nemecka (SPD), ale aj politici z Merkelovej vládnej koalície sa vyslovili v prospech referenda. Niektorí analytici sa tešia, že sa Berlín konečne pripravuje na fiškálnu úniu, ktorá zachráni euro.

Ale hovoríme o Nemecku, kde je rozhodovanie zložité a pomalé. Debata o novej ústave môže vysať politickú energiu bez toho, aby veľmi prispela k stabilite jednotnej meny.

Nemeckí politici majú na mysli iné veci, keď hovoria o referende súvisiacom s eurom. Sigmar Gabriel a jeho kamaráti z SPD tvrdia, že chcú súhlas voličov s fiškálnou úniou eurozóny, ktorá nebude len o mutualizácii dlhov, ale aj o spoločnom plánovaní rozpočtu, harmonizovaných daniach a tvrdých finančných reguláciách.

Niektorí proeurópski poslanci v Merkelovej Kresťansko-demokratickej únii (CDU) taktiež súhlasia s potrebou novej ústavy. Mnohí však stále trvajú na tom, že jej terajšie znenie ponecháva  na záchranné opatrenia dostatok priestoru.

Niektorí politici CDU používali svoje vyjadrenia o referende len ako výstražný signál pre ústavný súd: ak vy, sudcovia, budete naďalej obmedzovať Merkelovej euro-politiky, obnoví moc zvolených politikov nová ústava.

Minister financií Wolfgang Schäuble predpovedal, že ústavné referendum sa môže uskutočniť „oveľa skôr, ako by som to ešte pred pár mesiacmi očakával“. Nepovedal však, čo by si to vyžadovalo.

Horst Seehofer, líder euroskeptickejšej Kresťansko-sociálnej únie (CSU), menšej sesterskej strany CDU z Bavorska, chce referendum vždy, keď sa na EÚ presúvajú ďalšie kompetencie, zachraňuje jeden z potácajúcich sa členov alebo sa prijímajú nové krajiny. Pritom dúfa, že voliči na to povedia nie.

Minister zahraničných vecí Guido Westerwelle za Slobodnú demokratickú stranu (FDP, koaličný partner) uvažuje nie nemeckom, ale o celoeurópskom referende o záchranných opatreniach. Všetky strany sa zľakli nedávneho úspechu Pirátskej strany, ktorá sa zasadzuje za viac celoštátnych referend.

Aj keby sa nemeckí politici dokázali zhodnúť na stratégii pre referendum, neznamenalo by to okamžitú záchranu eura.

Nemci vedú teraz túto debatu preto, lebo ústavný súd naznačil, že ďalšia európska integrácia už bude narážať na terajšiu ústavu. Striktnejší dohľad Bruselu, ako sa predpokladá vo fiškálnom kompakte, by mohol byť problematický.

Eurobondy alebo akákoľvek iná forma neobmedzeného ručenia obsiahnutá vo fiškálnej alebo bankovej únii, by bola v rozpore s ústavou. To by podkopalo nemeckú štátnosť a demokraciu, pretože by to obmedzilo parlament. Ak politici nemôžu sľúbiť iné fiškálne politiky sú voliči ochudobnení o reálnu voľbu a demokracia tým utrpí.

Tieto obmedzenia sa nedajú len tak ľahko zrušiť, pretože nemecká ústava obsahuje „Imperatív nezmeniteľnosti“ (Ewigkeitsklausel – článok 79), ktorý zabetónoval niektoré princípy, predovšetkým demokraciu, federalizmus a trhové hospodárstvo.

Žiadna parlamentná väčšina a žiadne referendum nemôže tieto princípy zmeniť. Jediný spôsob ako by sa Nemecko mohlo pripojiť k fiškálnej únii preto je, že sa zíde ústavodárne zhromaždenie, vypracuje novú ústavu a predložia ju ľuďom na schválenie v referende.

Podľa niektorých právnikov by sa to dalo urobiť celkom rýchlo: stačilo by iba vylepšiť imperatív nezmeniteľnosti a článok 23, ktorý hovorí o presune právomocí zo strany Nemecka na medzinárodné organizácie.

Dá sa však predpokladať, že ústavodárne zhromaždenie bude zaplavené návrhmi na väčšie sociálne práva, reformu federalizmu alebo na nový volebný systém, ak mám vymenovať iba zopár najvypuklejších vecí. „Bol by to extrémne dlhý proces“, predpovedá expert na ústavné právo.

Nie je ani isté, či by Nemci hlasovali v referende za novú ústavu. Euroskeptici by tvrdili, že nová ústava vedie Nemecko do obávanej transférovej únie, pre ktorú by bol charakteristický neustály odliv peňazí z Nemecka do južných štátov eurozóny.

A aj keby sa nová ústava prijala, kto zaručí, že bude existovať aj parlamentná väčšina potrebná na odobrenie eurobondov? Podľa najnovšieho prieskumu od spoločnosti Emnid je väčšina Nemcov proti mutualizácii dlhov, a to aj v prípade, že bude sprevádzaná tvrdým rozpočtovým dohľadom.

Čo sa týka SPD, aj u tejto strany je iba niečo menej ako 40 % jej voličov za [mutualizáciu dlhov]. „Nie je to tak, že keby sme mali novú ústavu, tak by sme celú mutualizáciu dlhov rýchlo vyriešili“, tvrdí jeden z poradcov CDU.

A je tu ešte jedna prekážka: Nemecko príjme fiškálnu úniu a potom bude zablokované Rakúskom, Fínskom alebo Holandskom. Koniec koncov, toto nie je diskusia o nemeckej ústave, ale o budúcej podobe Európy.

Tak či onak, debata o ústave bude pokračovať, pretože vyhovuje ako opozícii, tak aj vláde. SPD sa snaží vylepšiť svoj politický profil pred voľbami v roku 2013. Doteraz podporovala v parlamente európske politiky Angely Merkelovej.

Teraz sa však mnohí voliči sťažujú, že nevedia čo vlastne SPD presadzuje. SPD to chce zmeniť, avšak nie tým, že bude blokovať Merkelovej politiky, ale tým, že v nich ide ešte ďalej.

Na celej diskusii o ústave získava aj CDU. Opozícia Merkelovej vyčíta, že nemá plán pre euro, plán ako reagovať na paniku trhov a že nezodpovedne hazarduje s peniazmi daňových poplatníkov bez toho, aby to prinieslo väčšiu európsku integráciu.

Rozprávaním o novej proeurópskej ústave vytvára vláda zdanie, že má plán, zatiaľ čo vážne rozhodnutia môže odsunúť na obdobie po voľbách v roku 2013.

Všetky oči sa teraz opäť upierajú na ústavný súd. 12. septembra vydajú sudcovia predbežný verdikt o Európskom stabilizačnom mechanizme a o fiškálnom kompakte. Je nepravdepodobné, že ich zavrhnú. Určia však podmienky, ktoré sa musia splniť, aby bol euroval a fiškálna zmluva v súlade s ústavou.

Niektorí odborníci na ústavné právo očakávajú, že súd využije túto príležitosť a určí, ako by mala ústavná zmena vyzerať. Iní si zase myslia, že súd nebude povzbudzovať k tomuto procesu a radšej rozšíri priestor vlády pre manévrovanie vrámci terajších ústavných zákonov.

Nech už urobí súd čokoľvek, bude sa diskusia o novej proeurópskej ústave túto jeseň ešte pritvrdzovať. Nepodliehajme však klamu: Nemecko je ešte stále veľmi ďaleko od toho, aby súhlasilo s eurobondami.“

Pozadie

Katinka Barysch je zástupkyňou riaditeľa think-tanku Centrum pre európske reformy. Analýza pôvodne vyšla na blogu organizácie.

REKLAMA

REKLAMA