Aká spoločná európska energetická politika?

Udalosti vo februári 2008 znovu predostreli otázku, či je Európska únia (EÚ) schopná dohodnúť sa na spoločnej politike, ktorá by bola výhodná najmä pre nové členské krajiny. Odpoveďou je, že nie je.

Spoločnosť pre strednú a východnú Európu
Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

Prvým dôkazom bolo vyjednanie zrušenia víz pre občanov Českej republiky (ČR) pri vstupe do USA. ČR požiadala o pomoc EÚ už pred tromi rokmi, keďže však neprichádzala, ujala sa iniciatívy sama a zrušenie vízovej povinnosti dosiahla. Samozrejme, situácia sa komplikuje tým, že americké imigračné úrady pri vstupe na územie USA vyžadujú istý objem osobných údajov, voči čomu má Únia výhrady. Nerada vidí kumuláciu citlivých informácií v rukách žiadnej autority. Na druhej strane, starých členov EÚ neaktivuje dostatočne to, že niektoré krajiny víza potrebujú, pretože sami už túto komplikáciu pri vstupe do USA nepoznajú.

Český úspech je istým spôsobom podkopanie jednotného postoja EÚ. Udialo sa to však v situácii, keď spoločenstvo vyvinulo len veľmi obmedzenú, ba dokonca žiadnu aktivitu. Prečo by mali platiť v spoločenstve dva štandardy?

Druhou skúškou pre EÚ bolo jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova 17. februára 2008. Nezávislosť tejto už bývalej provincie Srbska bola podporovaná hlavne zo strany USA ako aj najväčších krajín EÚ. Rada EÚ pre vonkajšie vzťahy 18. februára 2008 nebola schopná dôjsť k spoločnému stanovisku a členské krajiny sa mali vyjadriť k nezávislosti Kosova podľa svojho vlastného rozhodnutia. Vytvorený precedens, porušenie medzinárodného práva a jeho negatívne dopady v medzinárodnom meradle si najlepšie vedeli predstaviť krajiny, ktoré latentne pociťujú peripetie s udržiavaním územnej celistvosti svojho územia. Zlyhanie EÚ v prípade Kosova naznačuje, že Spoločenstvo nie je v strednodobom horizonte schopné stať sa globálnym hráčom.

Posledným dôkazom je podpis dohody medzi Maďarskom a Ruskou federáciou (RF) z  28. februára 2008. Maďarsko ňou pristúpilo k projektu plynovodu South Stream, ktorý, ako je známe, je konkurenčný voči Európou a USA podporovanému projektu Nabucco. EÚ nie je schopná zabezpečiť finančné krytie a dostatočné vstupné zdroje plynu pre Nabucco. EÚ prehráva súboj o zdroje v strednej Ázii s RF. Samotné zásoby Azerbajdžanu sú dostatočné len pre prvú fázu Nabucca, ktorá mu však nezabezpečí finančnú návratnosť. Na realizáciu druhej fázy potrebuje plyn buď z Iránu, na ktorý sú však uvalené sankcie a embargo, alebo z Turkménska, ktoré sa ale zaviazalo na export tejto suroviny cez územie RF.

Toto sú dôvody, pre ktoré zostáva projekt Nabucco len na papieri. Nepomohlo mu ani pristúpenie ďalšieho partnera, nemeckého koncernu RWE, ktorý je však takisto ako ďalších 5 partnerov len tranzitnou a distribučnou spoločnosťou a nemá žiadne produkčné kapacity v okolí Kaspického mora.

Gazprom využil tieto európske nedostatky a vzal si na pomoc aj taliansku spoločnosť ENI, s ktorou projekt spoločne plánujú. Ruský koncern má najväčšie zásoby plynu vo svete a obrovské ročné zisky – v tomto leží podstata jeho prevahy nad EÚ. Vie predostrieť konkrétnu ponuku krajinám, ktoré už roky márne čakajú na podobný návrh zo strany konzorcia Nabucco. Bulharsko, člen Nabucca, lákavej ponuke neodolalo a podpísalo dohodu s RF v januári 2008. V tom istom čase došlo k dohode medzi Srbskom a RF, aj keď balkánska krajina nie je členom európskeho projektu. Ako ďalší kameň mozaiky sa predstavilo Maďarsko, ktoré taktiež súhlasilo a koncom februára dohodu s RF podpísalo. Na najvyššej politickej úrovni. Jediným verným členom Nabucca zostalo zatiaľ len Rumunsko. South Stream však môžu postihnúť podobné problémy ako Nord Stream. Keďže oba projekty budú mať časť potrubia pod morom, je potrebný súhlas priľahlých štátov, čo v prípade severnej vetvy zatiaľ odmieta z ekologických dôvodov vydať Švédsko a Fínsko. Podobné ekologické otázky môžu predostrieť aj Ukrajina a Rumunsko v prípade projektu South Stream.  


Kompletné znenie analýzy nájdete na tejto stránke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA