Bioenergia nie je odpoveďou

Eberhard Rhein v tomto príspevku argumentuje, že využívanie biopalív prvej generácie nepomôže riešeniu svetových energetických a klimatických výziev.

Ľudstvo spotrebúva nadmerné množstvá energie, viac než 80 % z fosílnych zdrojov; a očakáva sa, že spotreba bude počas nasledujúcich 40 rokoch rásť najmenej o tretinu s tým, ako svetová populácia narastie o ďalšie dve miliardy ľudí, z ktorých všetci budú ašpirovať na životné štandardy porovnateľné s tými v USA, Japonsku alebo Európe.

Nárast spotreby energie v týchto proporciách je neudržateľný a preto k nemu nedôjde:

  • Konvenčná ropa a plyn sa postupne odstránia. Bridlicový plyn a ropné piesky, nech už sú ich zásoby akékoľvek, nemôžu byť  náležitou náhradou kvôli environmentálnym rizikám, obzvlášť pre spodnú vodu, a ešte vyššie emisie skleníkových plynov. Uhlie by nemalo byť odpoveďou, pretože povedie k urýchleniu emisií CO2 a klimatickej zmeny, pokiaľ sa nebude vo veľkej miere využívať zachytávanie a skladovanie uhlíka.
  • Stúpajúci globálny dopyt po energii povedie k zvýšeniu nákladov produkcie a cien, čím sa obmedzí spotreba. To sa ukázalo pri rope a plyne.

Ešte predtým ako bol tento vývoj viditeľný na obzore, sa USA a EÚ od roku 2006 a Brazília ešte skôr, uchýlili k bioenergiám, ktoré považovali za „zelený“ nástroj zvýšenia energetickej bezpečnosti za súčasného znižovania emisií skleníkových plynov.

Z toho dôvodu zaviedli špeciálne systémy podpory, predovšetkým pravidlá pre primiešanie do benzínu a nafty. EÚ pre rok 2020 definovala 10-percentný pomer miešania. Táto politika vygenerovala mimoriadny boom bioenergie v poľnohospodárstve a priemysle, zameraný v Brazílii na cukrovú trstinu, v USA na kukuricu a sójové bôby, a v EÚ na kukuricu a repku olejnú.

Brazília rozvinula najsofistikovanejší systém: viac ako dve tretiny jej spotreby benzínu pochádza z biopalív. Cukrová trstina ponúka optimálnu rovnováhu CO2. Nahrádzanie fosílneho benzínu bio-benzínom má preto určitý zmysel pokiaľ ide o emisie CO2 a energetickú bezpečnosť. Navyše má Brazília obrovské zásoby pôdy a môže si dovoliť časť z nech odložiť pre produkciu bioplodín. Avšak aj Brazília musí brať do úvahy zmenu využitia pôdy a odlesňovanie.

Hodnotenie politík USA a EÚ je oveľa menej pozitívne: Ich emisie skleníkových plynov plynúce z pestovania kukurice, sóje, repky alebo slnečnice, ich transformácie na biopalivá a používanie dusíkatých a fosfátových hnojív pre kultiváciu ľahko prekonávajú emisie uhlíka zo spaľovania fosílnej ropy/plynu.

Pravdou je, že EÚ vyžaduje, aby sa bioenergiami ušetrilo najmenej 35 % a od roku 2017 až 50 % fosílnych skleníkových emisií. Ale kto overí efektívne výsledky v nespočítateľnom množstve poľnohospodárskych a priemyselných podnikov? A môže táto požiadavka vziať do úvahy zmeny vo využívaní pôdy vo vzdialenej Argentíne, Brazílii alebo Indonézii, ktoré vyvážajú rastúce objemy biopalív do Európy? Ešte horšie je, že USA, zďaleka najväčší svetový producent biopalív, pevne nestanovil podobné environmentálne kritériá.

Vzhľadom na dodatočné emisie skleníkových plynov spôsobené produkciou bioenergií, negatívny vplyv z monokultúry kukurice na úrodnosť pôdy a dostupnosť vody, negatívny vplyv vyplývajúci zo zmien využívania pôdy a vplyv zvyšujúcej sa konkurencie medzi plodinami pre bioenergiu a potraviny v svetovom potravinovom reťazci, je jasné, že bioenergie nemôžu byť udržateľnou náhradou pre fosílne energie.

V súčasnej dobe nezaberajú bioplodiny viac než 7 % svetovej poľnohospodárskej pôdy. Ale premenou viac ako 40 % plodín kukurice v USA na biopalivá sa mohol dosiahnuť limit, ktorý nemožno prekročiť. Ukázalo sa to v roku 2012, kedy krajina trpela najhorším suchom za polstoročie, čím sa stalo veľmi ťažké, ak nie nemožné, dodávať dostatok kukurice pre biopalivá a tiež živočíšnu alebo ľudskú spotrebu.

S tým ako sa suchá stávajú čoraz bežnejším fenoménom po celom svete, prestanú biopalivá poskytovať lepšiu bezpečnosť dodávok než konvenčné palivá!

USA aj EÚ preto potrebujú naliehavo zrevidovať svoje politiky podpory pre bioenergie.

  • Biopalivá nemožno ďalej považovať za vhodný nástroj pre znižovanie emisií skleníkových plynov. Veterná energie, solárne panely a predovšetkým vyššia energetická efektívnosť sú oveľa účinnejšími prostriedkami pre obmedzovanie emisií skleníkových plynov bez vedľajších škodlivých vplyvov na prírodu a prostredie.
  • Ich produkcia by sa preto mala postupne odstrániť. EÚ by mala začať znižovať svoj 10-percentný pomer miešania na polovicu. Obdobne by mala značne utiahnuť svoje normy pre emisie z áut. Do roku 2025 by priemerná spotreba paliva nemala prekročiť 4,3 litra na 100 km!
  • USA by mali konečne zaviesť vyššie federálne spotrebné dane na benzín. Obamova administratíva práve schválila dosiaľ najvyššiu normu pre spotrebu paliva, 4,3 litra na 100 km, za čo si zaslúži veľkú pochvalu.
  • EÚ aj USA by si mali – aspoň raz – vziať príklad z Číny, ktorá zakázala používanie biopalív.
  • EÚ by mala zintenzívniť svoj výskum produkcie biomasy druhej generácie z algae a iných rastlín, ktoré nekonkurujú potravinárskym plodinám alebo úrodnej pôde.
  • EÚ musí urgentne upraviť svoj režim stropu a obchodovania s emisiami CO2 tak, aby umožnil oveľa vyššiu cenu emisných povoleniek. Súčasná cena okolo 8 eur za tonu ani zďaleka nepredstavuje efektívny stimul pre znižovanie emisií CO2.

Pozadie

Eberhard Rhein je bývalým predstaviteľom Európskej komisie pre vonkajšie vzťahy. vyučuje na Stredomorskej akadémii pre diplomatické štúdiá na Malte.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA