Budúcnosť nových plynovodov vedúcich cez Európu

Príspevok z konferencie Energetická bezpečnost kaspického regiónu, organizovanej Centrem ázerbajdžánských a kaspických studií (ACSC)

Slovenská atlantická komisia
Slovenská atlantická komisia

V súčasnosti sa často dostávame v novinách k informáciám týkajúcim sa severného potoku, často nazývaného aj Baltský potok, plynovod. Jedná sa o jeden z najvýznamnejších plynovodov pre európsky kontinent. Jedna linka, ktorá by mala byť dokončená okolo roku 2011, by sa mala začínať v severnom Nemecku, odkiaľ by cez Rakúsko viedla až do Talianska. Druhá časť povedie cez celé severné Nemecko do krajín Beneluxu. Spomíname to hlavne v súvislosti s otázkou energetickej bezpečnosti, ktorá je najmarkantnejšia najmä v Európe, kde sa takmer každé významnejšie zasadanie týka energetickej bezpečnosti.

Čo sa týka plynu, situácia je ešte zložitejšia, pretože sa nedá tak jednoducho prepraviť a uskladniť. Existujú síce tzv. „zásobníky na plyn“, ale tie dokážu pokryť dodávky iba na veľmi obmedzený čas počas zimnej špičky, na rozdiel od ropy, ktorej majú krajiny Európskej únie na 90 dní.

Vrátim sa naspäť k spomínanému severnému plynovodu. V súvislosti s týmto projektom sa vedú intenzívne politické diskusie, pretože v rámci neho použije Gazprom asi 12 km potrubia v Baltskom mori, ktorý vyústi až v severnom Nemecku. Pri tranzitných plynovodoch tranzitné krajiny platia vysoké poplatky. Tu by poplatky nikto neplatil, preto sa vytvoril tlak zo strany Poľska a Pobaltských krajín na presadenie projektu plynovodu Jantár, ktorý by viedol práve cez tieto krajiny. Ďalší problém vzniká v súvislosti so zbraňami a chemikáliami, ktoré sa nachádzajú na morskom dne ešte z obdobia 2. svetovej vojny. Na tento účel už bola najatá firma, ktorá v týchto dňoch dokončuje svoj prieskum.

Situácia sa čiastočne mení aj pre Českú republiku, pretože asi 70 km dlhý úsek spomínaného plynovodu povedie aj cez severné Čechy. To by znamenalo, že v prípade výpadku dodávok z Ukrajiny cez Slovensko by existovalo náhradné riešenie, čo prispieva k energetickej bezpečnosti Českej republiky.

Druhý projekt, o ktorom sa diskutuje je projekt južného plynovodu, ktorý by privádzal plyn opäť po morskom dne, tentokrát Čierneho mora z Ruska. Viedol by cez Bulharsko, Srbsko, Slovinsko, Maďarsko. To by bola prvá vetva. Druhá by išla cez Grécko do Talianska. Jedná sa o obrovský projekt, ktorý bohužiaľ, alebo bohuvďaka – to záleží na uhle pohľadu – vychádza priamo zo zdroja, z Ruska. Mal by byť ukončený približne v roku 2014 a zabezpečoval by dostatočnú diverzifikáciu a bezpečnosť dodávok pre celý Balkán a Taliansko.

Za zmienku stojí aj projekt tzv. „modrého potoka“. To je plynovod, ktorý vedie po dne Čierneho mora z Ruska do Turecka. Jeho prevádzku zaisťuje turecká firma.

Teraz by som rád objasnil otázku Gazpromu a Ruska, aby sme si objasnili, čo pojem „zdroj plynu“ vlastne znamená. Export ruského plynu do Európskej únie činil v roku 2007 168,5 mld m3. Čo sa týka zásob, Rusi majú asi 48 biliónov m3 zemného plynu. Na celom svete je asi 181 biliónov m3 zemného plynu.

Veľmi dôležitý je región strednej Ázie. Okrem Kaspického mora ho tvoria krajiny Azerbajdžan, Turkmenistan, Kazachstan, Uzbekistan. Sú prepojené centrálnym ázijským plynovodom, ktorým prúdi plyn v podstate do celej Európy. Plyn z týchto krajín sa vyznačuje vysokou kvalitou. Jediná krajina, ktorá ho musí čistiť od síry je Kazachstan.

V ďalšej časti by som sa rád venoval jednotlivým krajinám. Turkmenistan. Odhady doteraz nájdených zásob plynu sa pohybujú od troch do trinástich triliónov m3 zemného plynu. Veľký rozdiel v odhade je spôsobený skutočnosťou, že väčšina výskumov bola uskutočnená ešte za éry Sovietskeho zväzu. Faktom však ostáva, že zásoby sú obrovské. Nevýhodou Turkmenistanu je, že plyn sa nachádza v hĺbke vyše 5 km, čo do značnej miery predražuje ťažbu. Aj napriek tomu je na tom táto krajina najlepšie spomedzi všetkých stredoázijských štátov.

Čo sa týka Uzbekistanu, ten má zásoby o poznanie menšie, zhruba dva trilióny m3. Vývoz sa pohybuje od 12 do 15 miliárd m3 ročne. V súčasnosti sa stavia plynovod vedúci na východ do Číny, čiže môžeme povedať, že dôjde k istej exportnej diverzifikácii.

Zásoby Kazachstanu sú cca 2 bilióny m3, vývoz v rokoch 2008-2018 by sa mal pohybovať zhruba na úrovni 9 miliárd m3. Možnosť zvýšiť export závisí na schopnosti očistiť zemný plyn od, už spomínanej, síry. Jeho rozloha je väčšia ako rozloha samotnej Európy. Kvôli vysokým vzdialenostiam medzi jednotlivými sídlami je tam plynofikácia na veľmi nízkej úrovni. Azerbajdžan má zásoby zhruba 1-1,5 miliardy m3.

Situáciu Turecka v rozhodujúcej miere determinuje zmieňovaný plynovod „Modrý potok“, ktorý je spojnicou medzi Ruskom a Tureckom. V súčasnosti je sprevádzkovaná jedna línia, ktorá bola spustená v roku 2003. Vtedy Turecko exportovalo 1,2 – 1,3 miliardy m3 plynu. V súčasnosti je to okolo 16 miliárd. Postupne by sa toto číslo malo zvyšovať až na 20 miliárd m3. V dobe, keď sa plynovod dostaval došlo k zhoršeniu bilaterálnych vzťahov s Ruskom. Aj keď sú ich vzájomné vzťahy momentálne na veľmi dobrej úrovni, dostavba druhej línie Modrého potoka je zatiaľ v nedohľadne.

Bývalé Československo bolo svojho času dovozcom plynu z Iránu. Bolo to v čase, keď na jeho čele stál Réza Palhávi. Irán urobil svoju najväčšiu chybu vtedy, keď po islamskej revolúcii zastavil dodávky plynu mimo územie krajiny. Takéto rozhodnutie by sme za určitých podmienok mohli prirovnať k vyhláseniu vojny. Navyše bude mať a má veľké problémy presvedčiť potenciálnych partnerov o tom, že sa táto situácia v budúcnosti nezopakuje. Veľmi zaujímavé sú údaje o ťažbe. V roku 1985 to bolo 18 miliárd m3, dnes je to 100 m3. Nedostatkom Iránu je skutočnosť, že v zimných mesiacoch nedokáže plniť svoje dodávateľské záväzky a zvyšný plyn musí Turecko kupovať od Gazpromu.

V súčasnosti je veľkou výzvou pre Českú republiku uzavrieť bilaterálne dohody s Azerbajdžanom, Kazachstanom ale aj inými krajinami dôležitými z hľadiska energetickej bezpečnosti.

REKLAMA

REKLAMA