Budúcnosť poľského bridlicového plynu

Ťažba bridlicového plynu v Poľsku čelí viacerým výzvam a bude vyžadovať roky významných investícií, kým bude možné naplno využiť jeho prínosy. Tvrdí to Peter Zeihan, analytik spoločnosti Stratfor.

„Poľská energetická spoločnosť PGNiG plánuje koncom mesiaca uskutočniť prieskumné vrty formácií bridlicového plynu v severnom regióne Pomoranska. Poľské média, spolu s ruskými, americkými a európskymi, už vzrušene debatujú o možnostiach toho, že sa Poľsko stane ďalším energetickým Kuvajtom. Je jednoduché vidieť prečo sú Stredoeurópania takí zamilovaní do myšlienky bridlicového zemného plynu.

Rusi držia smrtiace zovretie nad takmer všetkými dodávkami zemného plynu do tohto regiónu a veľmi málo Stredoeurópanov má veľké zásoby prírodných zdrojov, energie alebo niečo iného. Poľsko je vlastne v dvojitom zovretí, keďže tento mesiac sa spustí plynovod Severný tok, ktorý bude dodávať zemný plyn z Ruska priamo do Nemecka, čím obíde všetky súčasné tranzitné štáty. Tým sa Poľsku nielen odoprú príjmy z tranzitu, ale tiež schopnosť využiť zemný plyn ako páku voči Berlínu či Moskve.

Bridlicový plyn je relatívne nový vynález v Spojených štátoch. Spojené štáty majú dnes nadbytok zemného plynu. Z praktických účelov už naďalej nie sú žiadne dodávky zemného plynu zo Spojených štátov. Poliaci si myslia, že ak dokážu zopakovať americkú skúsenosť, potom to odrazu kompletne vyrieši všetky ich energetické problémy.

Je to pekný sen a môže sa stať realitou, ale nie niekedy v blízkej budúcnosti. K dosiahnutiu skutočne revolučného dosahu v bridlicovom plyne musíte mať k dispozícii päť vecí. Po prvé, musíte mať zemný plyn s dostatočne vysokou koncentráciou, aby bolo ekonomické ho extrahovať. Áno, pokroky v hydraulickom štiepení a horizontálnom vŕtaní znížili cenovú stránku, ale v súčasnosti sú Poliaci len na úplnom začiatku tohto procesu. Neskôr v tomto roku by sme mali vedieť počiatočné výsledky z testovacích vrtov.

Po druhé, potrebujete veľa pitnej vody. K dosiahnutiu výsledkov pri hydraulickom štiepení je potrebných niekoľko miliónov barelov pitnej vody, do ktorej napúšťate rôzne chemické látky. Teraz to v Poľsku vyzerá v poriadku. Má veľa pitnej vody, viac než viacero oblastí zemného plynu v Spojených štátoch, ako je Eagle Ford Shale v južnom Texase.

Po tretie, potrebujete veľa peňazí. Rozvoj bridlicového plynu je drahý. Technológie sú relatívne nové, neexistuje veľa ľudí, ktorí ich vedia vyrobiť a veľkú kapitálovú investíciu, ktorú vyžaduje každý jednotlivý vrt, ktorý môže niekedy viesť priečne pod povrchom zeme niekoľko míľ.

Po štvrté, potrebujete veľa malých spoločností. Ide tu naozaj o otázku veľkosti, niežeby malé spoločnosti boli lepšie v technológii ako tie veľké, ale malé spoločnosti sa budú snažiť extrahovať každú molekulu zemného plynu, ktorú môžu dostať zo špecifického kúska pôdy. Keď nastúpi veľká spoločnosť, nárokuje si na veľký pás zeme a snaží sa rozvinúť len tie najproduktívnejšiu a najlacnejšiu časť. Takto prosto nedostane masívny prúd zemného plynu, ktorý získate, keď rozdelíte ten istý pozemok medzi tucet alebo dokonca stovky menších firiem.

Poľsku chýba táto tradícia malých energetických spoločností, ktorá existuje v Spojených štátoch. Spomeňme si, že Poľsko začalo o vlastných záležitostiach rozhodovať až koncom sovietskej éry v roku 1989. Odvtedy bola PGNiG jediným účastníkom a ako štátna spoločnosť má vlastne oprávnený záujem udržať konkurenciu na minime, aby maximalizovala svoj konečný hospodársky výsledok.

Po piate a najdôležitejšie v prípade Poľska, úspešná prevádzka bridlicového plynu vyžaduje vopred existujúcu infraštruktúru pre zhromažďovanie a potom distribúciu zemného plynu, a to je niečo, čo Poľsko nemá. Poľsko môže byť v Európe, ale nie je jedným z bohatších štátov Európy, takže bude silno závislé na investíciách zvonku, hoci faktom je, že ide o otázku národnej bezpečnosti. Neexistuje toľko finančných zdrojov, ktoré možno kedykoľvek použiť na tento projekt.

Na rozdiel od Spojených štátov, ktoré sú jedným z najintenzívnejších používateľov zemného plynu na svete, Poľsko sa pohybuje blízko spodku, čo sa týka používania množstva zemného plynu per capita. V skutočnosti využívalo Poľsko v roku 2010 zemný plyn len na 2 % svojej výroby elektriny. Viac ako 90 % vlastne pochádza z uhlia.

Takže aj keby Poliaci pod Pomoranskom objavili rozsiahle pásy zemného plynu, stále ich to vyjde na desiatky miliárd eur, kým vybudujú infraštruktúru pre zhromažďovanie, prepravné plynovody, zariadenia na výrobu elektriny a chemické továrne nevyhnutné k tomu, aby mali výhody. To je niečo, čo sa bude zvažovať počas rokov, možno dokonca dekád, nie mesiacov.“

Peter Zeihan je podpredsedom oddelenia analýz v globálnej spravodajskej spoločnosti Stratfor.

REKLAMA

REKLAMA