Dodávky plynu a vzťahy EÚ-Rusko

„Energetická politika EÚ voči Rusku poškodzuje bezpečnosť dodávok, pretože zanedbáva špecifické ciele a sklony Ruska a Gazpromu“, píše vo svojej štúdii Evart Faber van der Meulen.

Autor štúdie je presvedčený, že analýza trhu s plynom je často neúplná, alebo zavádzajúca, pretože trh „nemožno plne pochopiť neoklasickým ekonomickým modelom“.

Lepšie odpovede podľa neho poskytuje Nová inštitucionálna ekonomika (NIE), ktorá berie do úvahy úlohu inštitúcií a sociologických faktorov na trhu, a medzi faktory ovplyvňujúce trh zahŕňa „spoločné vlastníctvo, miestne špecifiká, aktíva so špeciálnym určením a verejné blaho“.

Evart Faber van der Meulen poukazuje na fakt, že EÚ a Rusko majú veľmi odlišné inštitúcie a dejiny, ktoré ovplyvňujú ich politiku v oblasti plynárenstva. „EÚ trpí inherentne zakorenenými liberálnymi predsudkami.“ To vedie k situácii, keď „EÚ vidí trhovú liberalizáciu ako automaticky vhodnú pre jej energeticko-politické ciele udržateľnosti, konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok“.

Problémom týchto predsudkov je, že Komisia má „obmedzené kompetencie“ v oblasti bezpečnosti dodávok, „čo je nepochybne najdôležitejší energetický cieľ“. Únia sa súčasne pokúša „liberalizovať ruský trh tým, že exportuje niektoré aspekty vnútorného energetického trhu EÚ“ a blokuje „ruský vstup na trh EÚ“.

Na rozdiel od EÚ, Rusko opisuje autor ako „spoločnosť založenú na sociálnych sieťach a trpiacu nedostatkom inštitucionálnej dôvery“, v ktorej istota pramení od „jedného hráča… prezidentskej administratívy“.

Výsledkom je, že na ruskom trhu dominuje neistota, tvrdí autor. To odrádza všetky strany od investovania a spôsobuje „zdržanie investícií na trhu, potenciálne poškodzujúce bezpečnosť dodávok i dopyt“.

Zo strategického hľadiska je hlavným cieľom Ruska „garantovanie bezpečnosti dopytu kontrolovaním jeho prírodných zdrojov a exportných trhov, a vstupom na lukratívny trh EÚ“. Únia to však vidí ako „hrozbu svojim energeticko-politickým cieľom“.

Hlavnú zodpovednosť za svoju energetickú bezpečnosť nesú stále členské krajiny. Niektoré majú „pragmatickejší prístup“ a „odkláňajú sa od politiky Komisie“ pri rokovaniach s Ruskom, berú do úvahy „synergie medzi bezpečnosťou dodávok pre EÚ a bezpečnosťou dopytu pre Rusko“, uzatvára Faber van der Meulen.

V takomto scenári môže byť liberalizácia trhu iba „dlhodobým cieľom“.


Plné znenie analýzy nájdete na tejto linke

Autor je koordinátorom EÚ štúdií na Leidenskej univerzite.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA