Elektrická infraštruktúra: Viac hraničných prechodov alebo Európa bez hraníc?

Európa potrebuje odvážny krok smerom k nezávislej prevádzke a plánovaniu prenosových sústav, aby sa zvýšila spoľahlivosť a umožnil bezhraničný európsky trh s elektrinou, ktorý integruje obnoviteľné zdroje, tvrdí Georg Zachmann z think-tanku Bruegel.

Umožnenie súvislého obchodu s elektrinou naprieč hranicami by pomohlo dosiahnuť všetky tri ciele európskej energetickej politiky – bezpečnosť, udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Bezpečnosť by sa zvýšila pretože miestne nedostatky dodávok by sa dali vyriešiť dovozom elektriny odinakiaľ.

Trh väčší než len národný by znamenal, že súťaž medzi národnými energetickými spoločnosťami by mala viesť k zvýšeniu efektívnosti a zníženiu cien.

Napokon na európskom trhu je možné nesúvislú dodávku energie z miestnych obnoviteľných zdrojov spoľahlivo rozložiť naprieč širšími geografickými oblasťami, a tým znížiť potrebu (a teda náklady) záložnej kapacity a služieb na stabilizáciu systému.

Na základe tejto logiky sa EÚ viac ako 20 rokov usilovala zriadiť vnútorný trh s elektrinou.

Cieľ sa skonkretizoval s termínom stanoveným v záveroch Európskej rady zo 4. februára 2011, že vnútorný trh s energiou sa má dokončiť do roku 2014. Avšak vyzerá to tak, že niekoľko míľnikov na ceste k tomuto termínu sa nestihne.

Nedávne správy hovoria o tom, že sa odkladá začiatok market couplingu. Market coupling je systém, ktorý by v princípe zaistil, že cenové rozdiely medzi krajinami nastanú len vtedy, keď nebude k dispozícii žiadna dodatočná prenosová kapacita.

Už minulý rok sa termín pre spustenie zrejme najvyspelejšieho „flow-based market couplingu“ v stredozápadnom regióne (Rakúsko, Benelux, Francúzsko) odsunul zo septembra 2012 najskôr na november 2013.

Teraz sa tiež odložil coupling severských trhov so stredozápadnými trhmi zo začiatku tohto roka na november 2013.

Vývoj sieťových kódov – to jest detailné pravidlá o všetkých aspektoch prevádzky siete relevantné pre cezhraničné výmeny elektriny – sa tiež dostáva do ťažkostí.

Oneskorenia sa napríklad stávajú pravdepodobnými pre sieťové kódy „Alokácia kapacity a manažment preťaženia“ a „Požiadavky na generátory“ (viď závery nedávneho fóra vo Florencii).

Vypracovanie dvanástich vzájomne súvisiacich sieťových kódov v rámci 12 mesiacov je už samo osebe namáhavou úlohou; tieto počiatočné oneskorenia môžu vyústiť do tvrdých kompromisov, ktoré sa budú musieť urobiť medzi rýchlosťou a dôkladnosťou.

Napokon, rozširovanie siete je pomalšie ako sa plánovalo. Asi polovica projektov v pláne rozvoja siete európskych prevádzkovateľov z roku 2010 sa v roku 2012 považovali za oneskorené.

Podľa tejto správy len 52 % (sub)projektov postupuje podľa plánu, 28 % sa odkladá kvôli oneskoreniam v schvaľovacom procese, 6 % mešká kvôli tomu, že tvorcovia zmenili svoje plány a 13 % z iných dôvodov.

Tieto oneskorenia môžu byť symptómom štrukturálnejších problémov. V dokumente vydanom vo februári 2013 tvrdíme, že súčasný prístup nie je schopný spojiť stimuly pre energetické spoločnosti so spoločenskými cieľmi a plne vziať do úvahy fyzické skutočnosti elektrizačného systému.

Tvrdíme, že bez odvážneho kroku smerom k nezávislej prevádzke a plánovaniu európskych sietí, a tiež určitej socializácie sieťových nákladov, neuvidíme potrebnú infraštruktúru, ktorá zvýši spoľahlivosť siete, umožní skutočne bezhraničný európsky trh s elektrinou a uľahčí integráciu obnoviteľných zdrojov.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA