Energetická bezpečnosť krajín V4. Ako sa menia energetické vzťahy v Európe

Najväčšia slabina krajín V4 spočíva najmä v tom, že tieto krajiny sú do veľkej miery závislé na zásobách energie z jedného zdroja a chýba im spoločný integrovaný trh. Kríza v roku 2009 ukázala najmä na Slovensku, že prostriedky investované do rozvojových a modernizačných projektov v oblasti energetiky sú v konečnom dôsledku rentabilnejšie ako prípadné výpadky dodávok energií.

Nová publikácia s názvom „Energetická bezpečnosť krajín V4. Ako sa menia energetické vzťahy v Európe“ sa zameriava na preskúmanie a porovnanie energetickej bezpečnosti krajín V4. Experti z Poľska, Českej republiky, Slovenska a Maďarska analyzujú túto problematiku na základe Indexu energetickej bezpečnosti, načrtajú problémy a výzvy pre jednotlivé národné energetické politiky a sumarizujú odporúčania v oblasti ropy, tekutých palív a zemného plynu.

Štúdia takisto obsahuje zhodnotenie vzájomnej spolupráce krajín V4 v oblasti energetiky a možností budúcej spolupráce a ťažby bridlicového plynu v regióne.

Zborník je výsledkom projektu iniciovaného poľským Kosciuszkovým inštitútom, na ktorom sa ako partnerská organizácia spolupodieľala Slovenská atlantická komisia. Spolufinancovaná bola Medzinárodným vyšehradským fondom

Výskum , ktorý predchádzal vydaniu tejto publikácie, ukazuje, že situácia v krajinách V4 je lepšia, čo sa týka dodávok ropy a tekutých palív, a naopak horšia, čo sa týka dodávok zemného plynu. Zemný plyn predstavuje najväčšiu časť z celkového importu energetických zdrojov. Ba čo viac, až 92% sa dováža z jednej krajiny – Ruska. Prioritou krajín V4 by preto malo jednoznačne byť zbavenie sa tejto jednostrannej závislosti.

Jedným z vlajkových projektov v rámci tejto iniciatívy je Severo-južný plynový koridor, ktorý má veľkú šancu zlepšiť úroveň energetickej bezpečnosti. Celkovým cieľom projektu je vytvoriť alternatívny prístup k zdrojom zemného plynu pre región a vytvoriť systém vzájomne poprepájaných sietí , ktoré budú umožňovať tok plynu nielen smerom z východu na západ, ale aj zo severu na juh. Výstavba koridoru, ktorý by tiež mohol efektívne posilniť regionálny trh s energiami, by mala byť financovaná z európskych fondov a mala by zahŕňať užšiu spoluprácu s Bulharskom, Rumunskom a Chorvátskom.

Skutočnosť, že PoľskoMaďarsko boli, resp. sú na čele Rady EÚ, im dáva jedinečnú príležitosť upriamiť pozornosť na problematiku energetiky aj na európskej úrovni. Jednou z hlavných priorít maďarského predsedníctva bolo vytvorenie vnútorného trhu s energiami a Poľsko by malo prirodzene tento cieľ naďalej sledovať a sústrediť sa aj na budovanie celoeurópskeho trhu. Krajiny V4 by mali uskutočňovať politiku postavenú na dvoch pilieroch: vytváranie spoločného stanoviska k európskym iniciatívam a vytvorenie a implementácia regionálnych projektov. Koalícia záujmov krajín V4 sa javí ako efektívny nástroj na ovplyvňovanie rozhodovania na európskej úrovni.

Ďalšou, veľmi dôležitou výzvou, ktorú vníma najmä Poľsko a Česko, sú rastúce ceny skleníkových plynov, čo môže mať destabilizujúce účinky na ekonomiky závislé na uhlí. Koordinácia postupu vlád V4 v tomto kontexte môže mať v budúcnosti veľmi vážny vplyv na ich ekonomiky ako také.

Autormi publikácie sú:

Pál Kovács – Zástupca Štátneho tajomníka pre energetické záležitosti, Úrad pre energetické záležitosti, Ministerstvo národného rozvoja (Maďarsko)

Krysztof Sczerski – politológ, lektor na Jagelovskej univerzite, poradca v Európskom parlamente. Takisto pôsobí ako výskumník v Kosciuszkovom inštitúte. V rokoch 2007-2008 pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí Poľska a v Úrade výboru pre európsku integráciu. V rokoch 2009-2010 bol členom Rady pre civilnú službu. (Poľsko)

Petr Binhack – expert Asociácie pre medzinárodné otázky (Česká republika)

Melinda FarkasEndre Szolnoki – experti Szazadvegského ekonomického výskumu (Maďarsko)

Jakub Jaroš – expert Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií (Česká republika)

Peter Ševce – expert Slovenskej atlantickej komisie (Slovensko)

Mariusz Ruszel a Piotr Szlagowski – experti Kosciuzskovho inštitútu (Poľsko)

Maciej Kolaczkowski – Ministerstvo zahraničných vecí (Poľsko)

Kompletnú analýzu v anglickom jazyku nájdete na tejto linke .

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA