Energetická zmena v Európe založená na komunite

Výroba všetkej energie z obnoviteľných zdrojov už viac v Európe nie je len nesplniteľným snom. Od Dánska po Rakúsko môžeme vidieť príklady úspešnej zmeny v energetike. Nemecko sa vníma ako priekopník a dôležitý motor – obzvlášť pre postupné odstránenie jadra. Podľa Anny Leidreiter je zmena v energetike nielen „vyrobená v Nemecku“, ale tiež „vyrobená v Európe“.

„Aby sa dosiahli medzinárodne dohodnuté ciele v oblasti klimatickej zmeny – ako je cieľ o dvoch stupňoch – jednou z najnaliehavejšou spoločenskou zmenou je premena nášho systému energetiky smerom k udržateľnejšiemu, environmentálne priaznivejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu energie.

Preto zohráva výber a dizajn nástrojov environmentálnej politiky kľúčovú rolu. Rovnako dôležité sú zainteresované subjekty, ktoré sú zodpovedné za implementáciu týchto nástrojov.

Pri pohľade na tie krajiny, ktoré sa úspešne približujú smerom k 100 % obnoviteľnej energie, vidíme, že vysoká účasť občanov a tvorba regionálnej hodnoty z decentralizovanej produkcie obnoviteľnej energie sú kľúčovými faktormi úspechu.

Ľudia, komunity a regióny sú preto hnacou silou najväčšieho transformačného procesu v Európe už od vynálezu parného stroja.

Dánsko a Nemecko sa vnímajú ako modely v transformovaní sektora energetiky. Počas poslednej dekády zvýšilo Nemecko celkový podiel tejto elektriny z 3 % na 25 %.

Obrovská väčšina investícií pochádzala od družstiev a malých a stredných podnikov. Sektor obnoviteľnej energie zamestnáva viac ako 370.000 ľudí a na lokálnu úroveň prináša socio-ekonomický rozvoj.

Ten istý fenomén možno pozorovať v Dánsku. Veterná energia pokrývala 7. októbra 87 % spotreby elektriny v krajine (Energinet Denmark).

Zatiaľ čo iné krajiny bojujú s integráciou fluktujúcej energie z vetra a slnka, Dánsko už odpoveď objavilo: Kombinovaním tepla a elektriny a implementáciou infraštruktúry diaľkového vykurovania po celej krajine, pripravilo Dánsko scénu pre energetickú efektívnosť a zariadenia decentralizovaného skladovania.

Tým, že elektrina a teplo sú zo zákona neziskovými tovarmi, takýto rozvoj umožnil miestnym komunálnym združeniam vedúce postavenie pri implementácii prechodu v energetike.

Cena za kilowatthodinu elektriny z veterných parkov v komunálom vlastníctve je nielen konkurencieschopná produkcii konvenčnej elektriny, ale je vlastne polovičná oproti elektrine z veterných parkov pri pobrežiach.

To naznačuje, že táto škandinávska krajina je jasne na ceste dosiahnuť do roku 2050 svoj cieľ 100 % podielu obnoviteľnej energie pre sektory elektriny, tepla a dopravy. Na to, aby sme podobný vývoj, k akému dochádza v Nemecku a Dánsku, videli aj inde v Európe, potrebujeme národné politické rámce, ktoré umožňujú občanom a mestským samosprávam profitovať z tejto zmeny.

Ďalším príkladom môže byť Rakúsko. V krajine už je 83 klimaticky a energeticky modelových regonov, ktoré zahŕňajú asi 873 obcí a dva milióny ľudí.

S podporou národného Klimatického a energetického fondu, ktorý od roku 2009 poskytol sumu 17 miliónov eur, mohli tieto modelové regióny nabrať kurz energetickej sebestačnosti. Nedávna štúdia Rakúskeho inštitúte pre ekonomický výskum ukazuje, že tieto investície a nástroje energetickej účinnosti majú dlhodobý pozitívny vplyv na miestnu ekonomiku.

Dodávky elektriny pre región 100 percentne z obnoviteľných zdrojov boli dlhú dobu technicky a ekonomicky uskutočniteľné a dnes sa naprieč Európou stávajú realitou. Na túto cestu nás navrátili výkupné ceny.

Našou úlohou je teraz prispôsobiť tejto realite rámce politík na všetkých úrovniach vlády a ďalej rozvíjať najlepšie politiky ako výkupné ceny. Naliehavo potrebujeme priaznivé politické rámce, ktoré umožňujú účasť občanov a kombináciu sektora elektriny a teplárenstva.

Pre takýto výsledok sú životne dôležité transfer a výmena znalostí medzi tvorcami politík. Je potrebné vytvoriť po celej Európe siete priekopníckych krajín, aby zrealizovali implementáciu prechodu európskej energetiky so 100 % obnoviteľnými energiami.

Napriek množstvu dobrých príkladov a úspešných politických nástrojov sa tento odkaz nie vždy dostane k tvorcom politík vo vládach. Potrebujeme uľahčiť dialóg, aby sa krajiny mohli poučiť z neoceniteľných skúseností iných krajín a vyhli sa strate vzácnych zdrojov.“


Anna Leidreiter pôsobí na oddelení pre klímu a energetiku Svetovej rady pre budúcnosť (World Future Council) so sídlom v Hamburgu.

 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA