EÚ ostane závislá od ruského plynu aj v blízkej budúcnosti

Aj napriek diverzifikačným opatreniam bude EÚ aj naďalej závislá od ruských dodávok zemného plynu. Aspoň v „dohľadnej dobe,“ varuje vo svojej novej analýze Medzinárodná energetická agentúra (IEA).

Domáca produkcia fosílnych palív v EÚ aj naďalej klesá a to najmä v krajinách ako je Dánsko, či Holandsko. V dôsledku poklesu výroby sa tak očakáva medzi rokmi 2020-2030 nárast dovozu zemného plynu. Informuje o tom nová správa o energetických politikách EÚ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).

Dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európskej únie je životne dôležitý pre zvýšenie bezpečnosti dodávok a ich diverzifikáciu. IEA tvrdí, že LNG je „najdôveryhodnejšou voľbou.“

V roku 2014 však dovoz LNG dosahoval len polovicu z celkového objemu v roku 2010. Dodávky sú totiž často re-exportované na ázijský trh a to najmä kvôli vyšším cenám. Výpadok nastal ajv dodávkach zo severnej Afriky. Únia má tak k dispozícii približne 70% voľnej kapacity.

Nekonvenčné zdroje zemného plynu, akým je bridlicový plyn, by mohli EÚ dopomôcť k väčšej energetickej bezpečnosti. Viacero členských štátov EÚ však túto alternatívu odmieta. V prípade, že sa nájde dostatočná politická vôle IEA predpokladá, že by EÚ mohla do roku 2035 získať až 80 miliárd kubických metrov plynu.

„EÚ si nemôže dovoliť odmietnuť akýkoľvek zdroj energie, či už je to jadro, uhlie alebo nekonvenčný plyn a ropa,“ hovorí sa v správe IEA. Investovať by sa malo oj do obnoviteľných zdrojov energie.  

Najpravdepodobnejším scenárom tak ostáva zvýšiť dodávky plynu z Ruskej federácie. „Politiky EÚ sú nastavené tak, že Únia ešte dlhú dobu ostane závislá na ruskom plyne,“ povedala na stretnutí s Komisiou výkonná riaditeľka IEA Maria van der Hoeven.

Energetická bezpečnosť sa stala prioritou po plynovej kríze v roku 2009, keď boli dodávky zemného plynu kvôli Rusko-ukrajinským problémom prerušené na niekoľko dní. Pokračujúca kríza na Ukrajine ohrozila  zimné dodávky plynu do EÚ aj v roku 2014.

EÚ je najväčším dovozcom energií na svete. Dováža viac ako polovicu (53%) potrebnej energie. Približne 15% dodávok ruského plynu do EÚ prechádza cez územie Ukrajiny. Až šesť členských štátov, vrátane Slovenska, je životne závislá na dodávkach od ruského Gazpromu.

Znižovanie závislosti na Rusku by malo byť podľa IEA prioritou európskej energetickej politiky. Dosiahnuť sa to dá diverzifikáciou dodávok a prepravných trás, ale aj investovaním do energetickej účinnosti.

IEA EÚ taktiež odporúča posilniť svoju súdržnosť a vyjednávaciu silu voči tretím krajinám. „Ak chce byť EÚ úspešná, potrebuje spoločnú energetickú politiku,“ potvrdila van der Hoeven.

 Dôležitým krokov na zvýšenie bezpečnosti dodávok bude podľa IEA vytvorenie plynovodného prepojenia Južný koridor, ktorý umožní prepravu plynu z azeabajdžankymi ložiskami. Do roku 2019 by sa tak mohla „zvýšiť konkurencia a integrácia thru so zemným plynom v južnej a východnej Európe,“ myslí si IEA.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA