Európa je na rade viesť novú energetickú revolúciu

EÚ je síce globálnym lídrom v politikách energetickej efektívnosti, ale stále je ďaleko od plného využitia ich prínosov. Uviedli to signatári z koalície za šetrenie energiou.

Vo Svetovom energetickom výhľade 2012, ktorý v novembri zverejnila Medzinárodná energetická agentúra (IEA), sa odhaduje, že polovica rastu globálneho dopytu po energii medzi súčasnosťou a rokom 2035 by sa mohla uspokojiť uskutočnením dostupných, ale stále nevyužitého ekonomického potenciálu energetických úspor.  Krok IEA k väčšiemu dôrazu na energetickú efektívnosť v prechode na nový energetický je významný. Značí posun k mysleniu na strane dopytu v organizácii, ktorá je tradične orientovaná na stranu ponuky.

Taktiež je to pochvala práce firiem a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v posledných rokoch intenzívne pracovali prostredníctvom Koalície za úspory energie, aby popohnali lídrov EÚ v tejto oblasti. Ich úsilie pomohlo k prijatiu novej smernice o energetickej účinnosti. Závery IEA poskytujú vítaný vietor do chrbta pre tých, ktorí budú smernicu naprieč EÚ implementovať a vydláždia cestu tomu, aby sa energetická efektívnosť a ciele pre úspory stali prvou úvahou pri úvahách o agende energetickej politiky EÚ pre rok 2030 a ďalej.

Existujú silné argumenty prečo má EÚ jasný záujem byť naďalej globálnym lídrom politík energetickej účinnosti – a prečo by ambície v Európe mali cieliť ešte vyššie ako so odhady úzko definovaných ekonomických potenciálov energetických úspor. Tieto odhady sa zameriavajú na individuálne čisto finančné úspory a nereflektujú mnohonásobné prínosy úspor energie, vrátane ochrany klímy, tvorby zamestnanosti, zotavenia verejného rozpočtu a konkurencieschopnosti.

V Európe by ambiciózna stratégia energetickej efektívnosti priniesla tri hlavné zisky:

Tvorbu pracovných miest. Európa naliehavo potrebuje vytvoriť nové pracovné miesta. Verejná podpora pre opatrenia efektívnosti, ako renovácia budov, nízkouhlíkové technológie, vysoko účinné zariadenia a prístroje a tiež energetické služby so zárukou, stimulujú súkromné investície, vedú k tvorbe pracovných miest a zvyšujú verejné príjmy prostredníctvom zvýšenia lokálnej aktivity.

Redukciu obrovského energetického deficitu Európy. Európa má každoročne deficit v obchode s energiou vo výške 400 miliárd eur, čo je viac ako iná krajina, a ten by mal ešte rásť. Šetrenie energiou je jednoduchým receptom ako tento deficit zredukovať – podľa analýzy IEA o 123 miliárd eur ročne. Ušetrený kapitál by sa potom mohol investovať do transformácie starnúceho energetického systému Európy.

Konkurencieschopnosť a environmentálnu udržateľnosť. Konkurencieschopnosť Európy je v ohrození jednak kvôli rastúcim nákladom za energie a tiež za environmentálne škody. Úspory energie by mohli zohrať významnú rolu pri redukcii oboch. Podľa IEA by EÚ mohla realizáciou ekonomických potenciálov energetických úspor znížiť výdavky spotrebiteľov za energie o nejakých 300 miliárd eur každý rok. Zároveň by sa značne zredukovalo znečistenie životného prostredia, ako sú skleníkové plyny a toxické znečistenie ovzdušia – a tým sa poskytol základ pre ambiciózne ciele znižovania emisií skleníkových plynov a environmentálnu úroveň ochrany zdravia v súlade s poskytnutím férovej šance pre novú generáciu.

EÚ má pred sebou ešte dlhú cestu, aby naplno vyťažilo z týchto príležitostí. Smernicou o energetickej efektívnosti, ktorá prvýkrát stanovuje záväzné ciele pre národné úspory energie, urobila prvý krok. Avšak tieto ciele majú ešte ďaleko aj od oficiálneho ekonomického potenciálu energetických úspor – a zlyhávajú pri prijatí dlhodobej perspektívy. Globálny záver IEA, že dnes uplatňované politiky zužitkovávajú len marginálny podiel ekonomického potenciálu úspor energie je žiaľ pravdou aj pre Európsku úniu.

Dôraz tohtoročného Svetového energetického výhľadu na energetickú účinnosť by mal znamenať bod zvratu v energetickej debate a podčiarknuť potrebu skutočnej zmeny  v ambíciách EÚ k progresívnej tvorbe politiky v energetickej efektívnosti.

Európa je na rade viesť „nasledujúcu nekonvenčnú energetickú revolúciu“, ako nazval hlavný ekonóm IEA Fatih Birol možnú budúcu rolu energetickej efektívnosti.

Pozadie

Spoluautormi komentáru sú signatári Priateľov Koalície za úspory energie – britská poslankyňa Caroline Lucas, spolupredseda Rímskeho klubu Anders Wijkman, bývalý šéf írskeho Úradu pre udržateľnú energiu Owen Lewis, riaditeľ pre vedu Kjótskeho klubu Gianni Silvestrini a riaditeľka Centra pre politiky klimatickej zmeny a udržateľnej energie v Maďarsku Diana Ürge-Vorsatz.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA