Európania chudobnejú kvôli prudko stúpajúcim nákladom na energie

S tým ako je čoraz viac ľudí naprieč Európou zasiahnutých zvyšovaním cien energie, je podľa Miltona Catelina načase, aby lídri EÚ konečne vyrovnali energetickú debatu a dali dostupnosť a bezpečnosť dodávok na roveň s dekarbonizačnými cieľmi.

„V priebehu posledných pár rokov Európania zaznamenali, že ich náklady na energie sa ocitli uzamknuté v stúpajúcej špirále, zhoršila sa konkurencieschopnosť európskych firiem a viac domácností sa dostáva do rizika energetickej chudoby.

V rokoch 2005 až 2011 priemerné ceny elektriny pre domácnosti a priemysel naprieč Európou stúpli o 29 %. V rovnakom období ceny elektriny v USA stúpli len o 5 % a v Japonsku o 1 %.

V Spojenom kráľovstve ceny elektriny domácností vyskočili ešte vyššie – od roku 2005 sme videli nárast cez 80 %. Obdobne bezprecedentný nával nastal pri počte domácností zasiahnutých energetickou chudobou v Spojenom kráľovstve, z 2 miliónov na 5 miliónov.

Európa dovolila, aby problém energetickej chudoby prerástol svoje rozmery, mnoho domácností bojuje so splácaním svojich účtov za energie alebo sú neschopné udržať si v zime dostatočnú úroveň vykurovania.

Dnes je v Európe postihnutých energetickou chudobou medzi 50 až 125 miliónov ľudí. V Bulharsku, Portugalsku, Litve, Rumunsku, na Cypre, v Lotyšku a na Malte je viac ako 30 % ľudí neschopných udržať si teplo vo svojich domovoch a čelia nepomerne vysokým cenám za energie. Medzitým rovnakým výzvam čelí viac ako 20 % ľudí v Grécku, Poľsku, Taliansku, Maďarsku a Španielsku.

Problém palivovej chudoby v Európy prekračuje bežné úvahy o komforte. V Anglicku a vo Walese každoročne umiera 27000 ľudí kvôli nízkym teplotám a 10 % z nich priamo súvisí s palivovou chudobou. Keď z týchto údajov vyvodíme závery na úroveň EÚ, viac ako 20.000 ľudí by mohlo v Európe každoročne umierať kvôli cenovo nedostupnému palivu. Avšak ide o veľmi konzervatívny odhad. Bjorn Lomborg odhaduje, že okolo 1,5 milióna ľudí by mohlo predčasne umierať každý rok kvôli chladu.

Vlády vedia, že súčasné iniciatívy klimatickej politiky, vrátane EÚ ETS a cieľov 2020 zvyšujú v Európe ceny energie pre domácnosti. Britské ministerstvo pre energetiku a klimatickú zmenu (DECC) vo svojej správe o hodnotení dopadov uviedlo, že dekarbonizačné ciele do roku 2020 a súvisiace nástroje politík vyústia pred rokom 2020 k zvýšeniu počtu domácností žijúcich v energetickej chudobe až na 1,4 milióna.

Pre rozhodovateľov v EÚ nie je neobvyklé odsudzovať vysoký podiel uhlia v elektrickom mixe EÚ, ktorý je v súčasnosti okolo 27 %. A predsa, rastúca spotreba uhlia globálne a stabilná spotreba uhlia v Európe by nemala byť prekvapením – uhlie je jedným zo svetovo najdostupnejších palív na výrobu elektriny.

V EÚ elektrárne na uhlie vyrábajú elektrinu za polovičnú cenu tej z veterných turbín pri pobreží a za štvrtinovú cenu oproti solárnej fotovoltike – nespomínajúc dodatočnú komparatívnu výhodu uhlia pokiaľ ide o neprerušovanú dodávku energie, ktorá nepotrebuje záložnú výrobnú kapacitu.

To, na čo nesmieme zabudnúť v čase súčasnej ekonomickej krízy, je fakt, že väčšina uhlia používaného v EÚ, sa produkuje doma. Viac ako 60 % uhlia používaného v EÚ sa produkuje doma, na rozdiel od 33 % zemného plynu. Ťažba uhlia poskytuje v EÚ takmer 600000 pracovných miest a použitie pôvodných energetických zdrojov umožňuje mnohým krajinám zachovať si zdravú platobnú bilanciu. Hodnota produkcie uhlia a lignitu v celej EÚ je viac ako 27 miliárd ročne. Euracoal vypočítal, že ak by sa uhlie používané v EÚ nahradilo zemným plynom, ročné náklady by prekročili 50 miliárd eur, pričom by sa celá suma za dovezený zemný plyn odinakiaľ ponechala na financovaní EÚ.

Udržanie cenovo dostupného uhlia ako súčasť dodávok energie v EÚ neznamená akceptovať status quo pri klimatickej zmene. Emisie skleníkových plynov z uhlia je možné a mali by sa zredukovať. Nahradenie starých elektrární na uhlie najnovšou technológiou môže znížiť emisie skleníkových plynov na jednotku energie asi o 35 %. Efektívnejšie uhoľné elektrárne robia nasadenie technológie zachytávania a ukladania CO2 ekonomickejším tým, že značne redukujú množstvo CO2, ktoré je potrebné na jednotku energie zachytiť – čo je dôležitý faktor, ak viete, že zachytávanie CO2 je najdrahším komponentom technológie CCS aplikovanej v elektrárňach.

S tým ako je čoraz viac ľudí naprieč Európou zasiahnutých rastúcimi nákladmi na energie, je načase, aby lídri EÚ konečne dali energetickú debatu do rovnováhy a postavili cenovú dostupnosť a bezpečnosť dodávok na roveň s dekarbonizačnými cieľmi. Vysoké ceny energie a ideologické výzvy o postupnom odstránení uhlia – najhojnejšieho a dostupného energetického paliva, ktorým je Európa obdarená, sú poslednou vecou, ktorú krízou postihnutá Európa potrebuje.“

Pozadie

Milton Catelin je od januára 2005 výkonným riaditeľom Svetovej asociácie pre uhlie (WCA).

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA