Európska energetická politika: ruská dimenzia

Analýza pojednáva o vonkajších výzvach EÚ vyplývajúcich z ruskej energetickej politiky. Tá si vyžaduje, aby Spoločenstvo re-orientovalo svoju energetickú stratégiu a hľadalo dostatočne robustný prístup pre zabezpečenie vlastnej energetickej bezpečnosti.

Dieter Helm, profesor energetickej politiky na University of Oxford, popisuje narastajúcu závislosť Európy od importu zemného plynu z Ruska. Tento stav označuje za „ohromujúci prvok“ európskej energetickej skladby a dodáva, že kvôli tejto skutočnosti by mala byť európska energetická politika prehodnotená.

Autor tvrdí, že „vnútorné zameranie“ EÚ sa stretá len s „limitovaným úspechom“, nakoľko sa Európa chystá liberalizovať energetický trh bez toho, aby „najskôr zabezpečila, že konkurencia bude energetickými sieťami tiecť aj v ich pôvodnom stave.“ Komisiou navrhnutá liberalizácia je podľa autora kontroverzná, nakoľko sama Komisia sa v minulosti zasadzovala, a v niektorých situáciách aj priamo podieľala, o fúzie, ktoré redukovali efektívnu súťaž na trhu.

Helm je presvedčený, že EÚ by sa mala zamerať na rozvoj koherentnej odpovede na Rusku a jeho štátnemu plynárenskému monopolu Gazprom. Podľa neho je vzhľadom na súćasný stav nesprávne, ak je Putinovi umožňované „miešať sa do všetkého.“ Má na mysli predovšetkým znárodňovanie energetických rezerv, monopolizáciu plynovodov, budovanie bilaterálnych vzťahov s Nemeckom a podkopávanie snáh o výstavbu konkurenčného plynovodu z oblasti Kaspického mora.

Uvádza tri dôvody, pre ktoré sa problematika zemného plynu stáva kľúčovou agendou, ktorou by sa mala EÚ bezodkladne zaoberať:

  • zemný plyn je skôr regionálnou ako globálnou komoditou;
  • zemný plyn je nevyhnutný pre elektroenergetický priemysel. Elektrickú energiu nie je možné jednoducho uskladniť;
  • EÚ je závislá na Rusku, čo so sebou prináša všetky historické dôsledky a skúsenosti spojené s touto krajinou.

Neochota európskych krajín umožniť, aby sa otázky bezpečnosti energetických dodávok riešili výsostne na európskej úrovni, „už má reálne náklady.“ Autor v tejto súvislosti dodáva, že „súčasná voľba znamená rozhodnúť sa medzi národnými záujmami dominantných krajín [ide predovšetkým o Nemecko a Francúzsko] alebo širšími záujmami EÚ.“

Navyše ruská stratégia maximalizácie hospodárskeho a politického vplyvu prostredníctvom energetickej karty a limitovania možností pre diverzifikáciu energetických zdrojov EÚ je vo svojej podstate racionálna, koherentná a úspešná. Autor sa domnieva, že je „nepravdepodobné, že sa to môže v skorej dobe zmeniť.“

Helm uzatvára, že „z európskeho energetického trhu veľa nezostalo“ a že agenda „rozdeľovania“ vlastníctva, ktorá sa príliš zameriava na otázku konkurencie, by sa mala v prvom rade orientovať na vytvorenie skutočnej európskej rozvodovej siete a širšej európskej politiky „strategických zásob.“

Súčasti sústavy európskej energetickej politiky, ktorá sa snaží byť odpoveďou na ruské otázky, sú „relatívne jednoduché a priamočiare.“ Na druhej strane „sú [ale] riešenia politické a požadujú od členských krajín EÚ včlenenie svojich aktuálnych záujmov pod širšie [záujmy Spoločenstva].“


Kompletné znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA