Financovanie transeurópskych energetických infraštruktúr – minulosť, súčasnosť a perspektívy

Energetika je kritický sektor pre obnovu a rast v priemysle a hlavný hráč v stratégii dekarbonizácie EÚ v horizonte rokov 2020 a 2050. Transformácia európskeho energetického systému na nízkouhlíkový priemysel bude vyžadovať podstatné investície.

Podľa Balíka pre energetickú infraštruktúru (EIP) sa do roku 2020 musí do energetického systému Európy investovať bilión eur. Z toho 200 miliárd eur je potrebných na prenos a distribúciu. Len polovicu tohto kapitálu má poskytnúť súkromný sektor. Tým sa vytvára finančná medzera asi 100 miliárd eur a vzniká otázka o úlohe EÚ pri financovaní infraštruktúrnych projektov.

Christian von Hirschhausen sa vo svojej novej analýze sústreďuje na budúce financovanie trans-európskych energetických infraštruktúr. Prináša prehľad dlhodobých potrieb v oblasti infraštruktúry, s dôrazom na elektrinu, zemný plyn, zariadenia pre prepravu CO2, ktoré by mali byť chrbticou budúceho jednotného integrovaného európskeho trhu s energiou, a rôznych nástrojov, ktoré v súčasnosti existujú na ich financovanie.

Skúsenosti so súčasnými nástrojmi financovania transeurópskych projektov sú podľa neho zmiešané. Implementácia projektov TEN-E počas uplynulých 15 rokov zostáva vzhľadom na ciele EÚ do roku 2020 nedostatočná.

Taktiež rozoberá rozličné aspekty spojené s plánovaním a financovaním cezhraničných energetických infraštruktúr, pričom využíva prípadovú štúdiu projektu rozvodnej siete pri Severnom mori. Na tomto príklade poukazuje na význam prijatia regulačného prístupu, ktorý vyvažuje európske a národné záujmy, ale tiež zefektívnenie a rozšírenie finančnej podpory EÚ na infraštruktúry udržateľnej energie. Pripomína aj potenciálne nezrovnalosti medzi dôsledkami sociálneho prospechu na európskej, cezhraničnej a národnej úrovni, kde autor vidí možnosť dôležitej úlohy zo strany európskych inštitúcií.

Na jednej strane, predĺženie geografických vzdialeností medzi výrobou elektriny a spotrebou v systéme založenom na obnoviteľných zdrojoch vyžaduje podstatné investície do sietí. Na druhej strane, fluktuácia vzorcov výroby bude vyžadovať nové prístupy k stabilizácii a integrácii nových infraštruktúr, predovšetkým technológií kontroly, skladovacích kapacít pre elektrinu a bezpečných a spoľahlivých dodávok plynu ako záložného paliva.

Celú analýzu v anglickom jazyku nájdete tu.

Pozadie

Christian von Hirschhausen je profesorom ekonómie na Technologickom inštitúte v Berlíne a pôsobí aj na Nemeckom inštitúte pre ekonomický výskum (DIW Berlin). Vo svojom výskume sa sústreďuje na reguláciu a financovanie infraštruktúrneho sektora, predovšetkým energetiku. Pravidelne pôsobí ako poradca pre rôzne priemyselné i verejné inštitúcie, vrátane Svetovej banky, Európskej komisie, Európskej investičnej banky a viacerých nemeckých ministerstiev.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA