Komu prekáža JAVYS?

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), ktorá je 100 %-nou štátnou firmou, reaguje na vyjadrenia Martina Podolana, ktoré EurActiv.sk publikoval 25.9.2012 ako jeho súkromný názor, nie oficiálne stanovisko. Hovorca spoločnosti JAVYS v reakcii na publikovaný text požiadal o zverejnenie nasledujúceho stanoviska.

V uplynulých dňoch sa spustila nenápadná kampaň proti štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti. Útoky s cieľom spochybniť fungovanie spoločnosti, ktorá na Slovensku ako jediná disponuje možnosťami bezpečne spracovávať jadrový odpad  v pravidelných intervaloch nevysiela nikto iný, ako Martin Podolan, riaditeľ útvaru právnych záležitostí spoločnosti Slovenské elektrárne a bývalý osobný právnik generálneho riaditeľa SE Paola Ruzziniho.

Už len pri zohľadnení základného kritéria novinárskej práce, zachovávať objektívnosť a nestrannosť, nie je možné stotožniť sa s predstavou, že ide o čisto súkromné názory hlboko zainteresovanej osoby, ktorá sa nezávisle vyjadruje k fungovaniu spoločnosti JAVYS v aktuálnej podobe. Pochybnosti sa vynárajú najmä v súvislosti z prezentovaním jednostranných názorov, bez zohľadnenia všetkých faktov, čoho výsledkom je na prvý pohľad excelentná, ale manipulatívne podaná realita z pohľadu významného hráča na energetickom trhu, spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorý sa kritikou údajného konfliktu záujmov, dostáva sám do konfliktu.

Prečo JAVYS?

Pre objektívnosť je potrebné zhrnúť stručnú genézu vzniku spoločnosti JAVYS, ako jedinej spoločnosti venujúcej sa tvz. záverečnej časti jadrovej energetiky, k vyraďovaniu jadrových elektrární, likvidácii a bezpečnému uskladňovaniu jadrového odpadu. JAVYS vznikol v rámci privatizácie Slovenských elektrární, kedy ENEL ako víťaz tendra požadoval odčlenenie činností tzv. záverečnej časti jadrovej energetiky. Nový majoritný vlastník SE sa tak dobrovoľne a vedome dištancoval od najzložitejšie procesu v rámci jadrovej energetiky. Na základe týchto snáh došlo k rozhodnutiu, že vyraďovanie A1,V1 ako aj spracovanie rádioaktívnych odpadov (RAO) a skladovanie vyhoretého jadrového paliva (VJP) zostane v kompetencii štátu v novovytvorenej spoločnosti.

ENEL sa tým zbavil budúcich záväzkov a nákladov súvisiacich s vyraďovaním V1 a A1. Zároveň si ENEL stanovil ako transakčnú podmienku pri privatizácii SE ohraničenie maximálnej ročnej výšky odvodov SE do NJF z prevádzky JE V2 a JE EMO 1,2 na sumu 1,85 mld. Sk (61,4 mil. Eur) počas 5 rokov od dátumu transakcie, hoci ich odvodová povinnosť v zmysle zákona č.238/2006 Z.z. by bola vyššia. Štát si ponechal linky na spracovanie RAO, republikové úložisko RAO v Mochovciach, ako aj medzisklad VJP v Jaslovských Bohuniciach. Súčasťou privatizácie bola dohoda o poskytovaní jadrových služieb, v zmysle ktorej spoločnosť JAVYS poskytuje služby nakladania s RAO a skladovania VJP a tiež dohoda stanovenia cien za spracovanie RAO a ukladanie VJP a ročných objemov spracovávaných RAO.

„Drahý“ JAVYS?

Základné piliere kritiky činnosti JAVYS-u sa opierajú o údajné predražené spracovanie a ukladanie rádioaktívneho odpadu. Pri podrobnejšom skúmaní však Slovenské elektrárne nie sú klientom, ktorý by na túto spoluprácu doplácal. Pri objektívnej analýze cien je totiž potrebné porovnávať rovnaké veci, teda nielen čiastkovú cenu, ale aj povinnosti jednotlivých krajín pri spracovaní rádioaktívneho odpadu, ak chcú konať v súlade s platnou európskou legislatívou. Pán Podolan sa vo svojich článkoch zameriava na porovnávanie cien, ak by SE „nemuseli“ nechávať svoj odpad spracovávať JAVYS-om, ale inou, údajne lacnejšou spoločnosťou v zahraničí. Napriek právnickému vzdelaniu neberie do úvahy alebo vedome zamlčiava európsku legislatívu, ktorá neumožňuje členským krajinám EÚ ukladať odpad mimo krajiny pôvodu odpadu. Ak teda SE porovnávajú ceny na spracovanie napr. pevného rádioaktívneho odpadu, pričom argumentujú tým, že by ich vyšlo lacnejšie spracovanie vo Švédsku, natíska sa otázka, prečo tak doposiaľ neurobili? Odpoveď je pritom jednoduchá. Pretože v konečnom dôsledku by ich takéto „cestovanie rádioaktívneho materiálu“ po Európe vyšlo niekoľko násobne drahšie.

SE vedome zamlčujú fakt, že napríklad spomínaní Švédi by im výsledok prepracovania (napr. spálením odpadu) vrátili späť a museli by ho doviezť a uložiť na Slovensku, ako to ukladá atómový zákon č. 541/2004 Z. z. a medzinárodná legislatíva EÚ.  To by pre Slovenské elektrárne znamenalo zaplatiť odvoz rádioaktívneho odpadu za hranice SR, zaplatiť jeho spracovanie a následný dovoz, spolu so všetkými ďalšími nákladmi spojenými s bezpečnou prepravou rádioaktívneho materiálu, colnými a daňovými poplatkami. V konečnom dôsledku by však odpad tak či tak podľa vyššie uvedenej legislatívy musel skončiť na úložisku v správe JAVYS-u. A to by na prvý pohľad „lacné švédske, či zahraničné spracovanie“ hneď zreálnilo. Domáci JAVYS si voči SE účtuje za nakladanie s RAO tzv. komplexné ceny, ktoré už obsahujú aj cenu za trvalé uloženie v regionálnom úložisku RAO v Mochovciach. To sa netýka VJP, ktoré je skladované v medzisklade VJP v Jaslovských Bohuniciach a zatiaľ sa nespracováva.

Vráťme sa ale k obchodnému vzťahu SE – JAVYS. Ceny za nakladanie s RAO a skladovanie VJP sú kalkulované v závislosti od množstva RAO a VJP, ktoré SE plánujú spracovať a uložiť. JAVYS dohadoval ceny so SE za nakladanie s RAO a VJP od svojej existencie 3x, na obdobie rokov 2006-2009, 2010-2011 a na roky 2012-2013. Niet pochýb o tom, že keby SE neboli s cenami spokojné, tak by dohodu o nových cenách nepodpisovali a v platnosti by podľa zmluvy ostali pôvodné ceny. Ceny sa s každou zmenou upravovali zohľadňujúc kontrahované množstvá a hlavne v prípade cien za skladovanie VJP vyrokovali SE, a.s. zakaždým zníženie jednotkových cien. Len pre predstavu, ročná fakturácia za nakladanie s RAO a skladovanie VJP od JAVYS voči SE predstavuje v roku 2012 čiastku 18 mil. Eur. V roku 2011 dosiahli SE celkové tržby a výnosy cca 2 850 mil. Eur. Znamená to, že fakturácia JAVYS predstavuje 0,6 % celkových tržieb SE. Sú ozaj problémom ceny JAVYSu alebo je táto kampaň súčasťou vyššej hry smerom k likvidácii JAVYSu v jeho dnešnej podobe ?

Zaujímavosťou pritom je, že podľa dostupných informácií o inventarizácii RAO, SE významnú časť existujúcich Ra odpadov skladujú vo svojich objektoch a nedávajú ich JAVYSu na spracovanie, ani nikomu inému. Na mieste je tak otázka, či je tento model fungovania spoľahlivý, keďže na rozdiel od koordinovaného a priebežne kontrolovaného spracovania a následného skladovania jadrového odpadu spoločnosťou JAVYS, dnes nie je jasné, akým spôsobom rastie produkcia odpadu zo strany SE a kde tento odpad reálne končí. Damoklov meč zvýšeného rizika ohrozenia životného prostredia, zdravia zamestnancov a obyvateľstva tak nevisí nad JAVYS-om, ale paradoxne sa nakláňa nad SE.

Nedostatok skúsenosti alebo kto je v konflikte záujmov

Tak ako už bolo spomenuté, spoločnosť JAVYS prevzala činnosti vyraďovania jadrových zariadení z SE.  Zamestnanci spoločnosti JAVYS preto majú skúsenosti s vyraďovaním jadrových elektrární už od r. 1979, kedy vtedajšia federálna vláda prijala rozhodnutie neobnoviť po havárii prevádzku JE A1 a súhlasila s jej postupným vyradením. O ich vysokej kvalifikovanosti svedčí aj fakt, že z krajín uchádzajúcich sa o finančnú pomoc z EÚ pri vyraďovaní predčasne odstavených JE (Bulharsko, Litva, Slovensko), práve Slovensko získalo ako prvé v r.2011 povolenie na vyraďovanie JE V1. JAVYS sa vďaka svojim odborníkom dostal medzi medzinárodne rešpektované spoločnosti, čo potvrdzuje okrem iného napríklad skutočnosť, že práve JAVYS vyhral tender Európskej komisie na podporu prevádzky a prípravy vyraďovania JE Metzamor v Arménsku. Ani vyraďovanie slovenských JE A1 a V1 sa nerealizuje potajme, ako by sa z medializovaných informácií mohlo zdať. V prípade JE A1 bol na realizáciu 2.etapy vyraďovania vypísaný medzinárodný tender, ktorý svojim stanoviskom potvrdila Európska komisia. Je zvláštne, ak sa predmetom sporov stáva fakt, že Slovensko má dostatok odborníkov i možností zabezpečiť bezpečné vyraďovanie vo vlastnej réžii, na čom sa v konečnom dôsledku podieľajú slovenské a nie zahraničné spoločnosti. V prípade predčasne odstavených blokov JE V1 sa realizuje vyraďovanie prostredníctvom projektov, kde sa výber dodávateľa uskutočňuje prostredníctvom medzinárodných tendrov, pod odborným dozorom konzultanta z EBOR. Na mieste je preto otázka, komu a prečo prekáža, ak sa prednostne využíva domáca odborná a technická základňa. O nedostatku skúsenosti, schopnosti zabezpečovať likvidáciu jadrových elektrární A1 a V1, a o primeranej kontrole týchto procesov na základe vyššie uvedeného, môžu špekulovať len laici, neznalí súvislostí a faktov alebo „odborníci“ s inými záujmami a prioritami.

Konflikt záujmov?

JAVYS nie je ako bývalý producent a spracovateľ jadrového odpadu v konflikte záujmov sám so sebou, ako je to naznačované, pretože pôvodcom odpadov bol iba do roku 2008, kedy prevádzkoval V1 ako následok privatizácie SE. Okrem odpadov zo SE spracováva aj odpady z vyraďovania odstavených zariadení JE A1 a V1. Spoločnosť neprodukuje nové odpady ani VJP, ale len zabezpečuje transport, skladovanie, spracovanie, úpravu a ukladanie už existujúcich RAO. Ďalší argument právneho zástupcu SE tak v praxi neobstojí.

A aká vidina profitu sa spája s návrhom zriadiť tzv. „nezávislú“ agentúru nie je zložité uhádnuť. Snaha o umelé vytvorenie novej štátnej agentúry lukratívnych miest pre niekoľkých vyvolených, ktorý by mali podľa navrhovateľov obsadiť napríklad zástupcovia prevádzkovateľov, verejnosti, zamestnávateľských zväzov či spotrebiteľov sa javí minimálne ako neprofesionálna. V prípade úložísk jadrového odpadu ide o vec nielen celoslovenskej, ale až celoeurópskej bezpečnosti a vytvorenie inštitúcie so zástupcami s rôznorodými záujmami je možné považovať za nebezpečné a ohrozujúce bezpečnosť, ako aj záujmy štátu. Za absurdnú tak možno považovať aj navrhovanú úlohu novej agentúry, t.j. „sledovať, či sa odkladá dostatok financií“. Túto funkciu spĺňa Národný jadrový fond zriadený zákonom č. 238/2006 Z.z., ktorý stanovuje presné podmienky a pravidlá na výber a poskytovanie finančných prostriedkov pre záverečnú časť jadrovej energetiky v zmysle schválenej Stratégie. Dnes existujúca štátna spoločnosť JAVYS je zo zákona povinná priebežne zverejňovať informácie o svojej činnosti pri vyraďovaní jadrových elektrární a musí priebežne dokladovať aj finančné zabezpečenie svojich aktivít. Všetky aktivity JAVYS sú pod neustálym dozorom ÚJD SR, NJF, ÚVZ SR, ako aj Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni a EURATOM. Rovnaký alebo veľmi podobný systém zabezpečenia zadnej časti jadrovej energetiky, t.j. spracovanie, úprava, skladovanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoreného paliva, ako Slovensko majú aj iné krajiny napr. Slovinsko, Španielsko, Belgicko, Holandsko a pod. 

„Nehospodárne“ miliónové odvody?

Spoločnosť JAVYS bola v minulosti viac krát atakovaná obvineniami z nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami. Spoločnosť je však pod drobnohľadom akcionára, auditovaná medzinárodne renomovaným audítorom, podlieha kontrole viacerých kontrolných inštitúcii, ktoré nikdy nezistili žiadne pochybenia ohľadom medializovaných káuz.

V JAVYSe boli v uplynulých rokoch vykonané daňové kontroly a kontroly colného úradu, ktoré pokryli prakticky celé obdobie fungovania JAVYS. V roku 2010 vykonala na požiadavku EK finančný audit spoločnosť Moore & Stephens. V roku 2010 prebehol aj výkonnostný audit v gescii Európskeho dvora audítorov. Obe tieto kontroly nekonštatovali žiadne prípady nehospodárneho nakladania s prostriedkami EÚ.

Spôsob čerpania finančných prostriedkov NJF taktiež prebieha viacstupňovým režimom. V zmysle zákona č.238/2006 je žiadateľ povinný do 31.3. bežného roka predložiť žiadosti na poskytnutie dotácii na budúci rok a preukázať súlad so Stratégiou záverečnej časti jadrovej energetiky. Rada správcov NJF posudzuje a schvaľuje jednotlivé žiadosti.

K samotnému preplateniu vynaložených nákladov je nutné na NJF predložiť základné údaje o realizovanej akcii, schválené technické a ekonomické odôvodnenie nákladov, povolenie alebo schválenie orgánu štátneho dozoru nad jadrovou  bezpečnosťou, oznámenie o výsledku verejného obstarávania, kópiu zmluvy s vybraným dodávateľom a systém jeho subdodávateľov, schvaľovací doklad dodávateľskej faktúry, zisťovací protokol o  dodávkach strojov, zariadení a vykonaných montážnych prácach, súpis vykonaných prác, dodávok a služieb, zápis o odovzdaní alebo prevzatí stavby, protokol o  realizácii prác a služieb vlastnými výkonmi JAVYS, a. s. podpísaný zástupcom NJF, prípadne iné doklady dokumentujúce v danom fakturovanom období výkony, množstvá, objemy týkajúcich sa prác a služieb.

Je pritom nutné uviesť, že finančné prostriedky z NJF sú JAVYSu poskytované len do výšky oprávnených vynaložených nákladov, bez ziskovej prirážky. Navyše prílohou zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov NJF na rok je aj príloha, ktorá stanovuje rozsah a štruktúru nákladov, ktoré nemôžu byť hradené z prostriedkov NJF (takéto náklady NJF neprepláca). V každom inom prípade pri regulovaných činnostiach (napr. regulácia sieťových odvetví) regulačný orgán stanoví určitú výšku maximálne povolenej ziskovej prirážky (napr. 5%).

Spoločnosť JAVYS ako štátna akciová spoločnosť bola počas celej svojej existencie od r. 2006 každý rok zisková, každý rok splnila a prekročila schválený obchodný plán. Od r. 2006 do roku 2012 odviedla spoločnosť zo svojho zisku na dividendách celkovo 78,160 mil. Eur a na dani z príjmov za roky 2006 – 2011 odviedla do štátneho rozpočtu sumu 59,788 mil. Eur. V rokoch 2006-2008 počas komerčnej prevádzky JE V1 odviedol JAVYS do NJF celkovú čiastku 49,455 mil. Eur.  Za roky 2006 – 2011 zaplatil JAVYS obciam daň z nehnuteľností vo výške 13,890 mil. Eur a daň z jadrových zariadení vo výške 6,328 mil. Eur. JAVYS taktiež podporil v rokoch 2006 – 2011 dotknutý región v blízkosti svojich jadrových zariadení sumou 2,240 mil. Eur.

Za roky 2006 – 2011 tak odviedol JAVYS v prospech štátnych inštitúcií celkovú sumu cca 224 mil. Eur.

Spoločnosť v uplynulom období pristúpila aj k zefektívneniu svojho chodu a pristúpila k redukcii počtu zamestnancov. Od roku 2008 po ukončení komerčnej prevádzky JE V1 v rámci zefektívňovania svojich činností postupne znížila počet zamestnancov z 1 241 na súčasných 884 zamestnancov, čo je zníženie o 30%.   Bezúhonnosť fungovania spoločnosti potvrdil verejne ešte počas svojho pôsobenia vo funkcii aj dnes už ex-minister Juraj Miškov, podľa ktorého v spoločnosti nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona.

Po zhrnutí týchto faktov je teda namieste položiť si opätovne otázku zo začiatku článku:

Komu JAVYS prekáža a čo majú útoky na túto spoločnosť zakryť?

Mimochodom, aké dividendy odviedli SE do štátneho rozpočtu od roku 2006?

Ako je to s rozpočtom a napredovaním dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce?

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA