Kritické kovy na ceste k dekarbonizácii energetiky EÚ

V prípade ôsmich chemických prvkov používaných v nízkouhlíkových technológiách hrozí podľa Spoločného výskumného centra Európskej komisie riziko ich kritického nedostatku.

S cieľom boja proti klimatickej zmene, zvýšiť bezpečnosť dodávok energií, posilniť udržateľnosť a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, sa hlavnou politickou prioritou EÚ stal prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku.

V novej štúdii odborníci z JRC sledovali dodávku nerastných surovín pre výrobu nízkouhlíkových energetických technológií a zistili, že pri ôsmich kovoch existuje vysoké riziko nedostatku. Z analýzy 60 rôznych prvkov a materiálov vyplýva, že riziko vzniká zo závislosti EÚ na ich dovoze, rastúcom celosvetovom dopyte a z geopolitických dôvodov.

Ako „kritické“ klasifikovali osem prvkov – 6 vzácnych zemín (dysprózium, európium, terbium, ytrium, prazeodým a neodým) a tiež gálium a telúr. Stredne vysoké riziko nedostatku existuje aj v prípade 4 grafitu, rénia, india a platiny, preto by sa trhy s týmito kovmi mali monitorovať pre prípad, že by došlo k zhoršeniu dodávok.

Autori nadviazali na predchádzajúcu analýzu z roku 2011, kedy sledovali 6 rôznych aplikácií v energetických technológiách – veternú, solárnu, jadrové štiepenie, bioenergiu, zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS) a elektrickú sústavu. Predchádzajúce zistenia opätovne prehodnotili, a venovali sa aj ďalším 11  technológiám. Na rozdiel od prechádzajúcej štúdie nesledovali súčasnú situáciu, ale hodnotenia založili na očakávaných dodávkach kovov, najmú na pozadí scenárov Energetickej cestovnej mapy EÚ do roku 2050.

Najväčšie riziko identifikovali pri dyspróziu. Ak má EÚ naplniť svoj dopyt po hybridných vozidlách, elektromobiloch a veterných turbínach, v období 2020 – 2030 bude vyžadovať až štvrtinu jeho celosvetových dodávok.

Vo vozidlách s hybridným a elektrickým pohonom sa používa napríklad lítium, ktorého dopyt EÚ by mal podľa projekcií narásť až na 15 % globálnej ponuky, a tiež grafit, ktorého dopyt EÚ by mal byť takmer 10 % globálnej ponuky.

Pre solárnu technológiu sú zase podstatné telúr, indium, cín a gálium; pre palivové články platina; pre osvetlenie indium, terbium, európium a gálium; pre veternú technológiu neodým a praseodým; a pre jadrovú technológiu indium.

Autori zoradili opatrenia na zmierenie rizika v dodávateľskom reťazci do 3 kategórií – zvýšenie primárnych dodávok, opätovné použitie a recyklácia a substitúcia.

Celú štúdiu v anglickom jazyku nájdete tu.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA