Liberalizácia trhu s elektrinou v Európe

Dosiahne európska energetická politika v nadchádzajúcom desaťročí liberalizovaný trh s elektrickou energiou?

SE120
Slovenské elektrárne, a.s.

Po desiatich rokoch procesu liberalizácie na európskom trhu s elektrickou energiou je situácia viac-menej neistá. V niektorých krajinách, ako napríklad vo Veľkej Británii a v Taliansku, bol proces liberalizácie úspešný. V oboch krajinách prešiel prevádzkovateľ prenosovej sústavy procesom vlastníckeho unbundlingu a došlo k vytvoreniu silného regulačného orgánu. V ostatných krajinách si aj napriek otvoreniu trhu bývalé monopoly udržali svoju pozíciu alebo konsolidačný proces viedol k vytvoreniu niekoľkých miestnych veľkých prevádzkovateľov a prevádzkovateľ prenosovej sústavy neprešiel procesom vlastníckeho unbundlingu a ani nebola dosiahnutá nezávislá regulácia.

Trh primárnych zdrojov je skutočne globálny predovšetkým kvôli vysokej koncentrácii zdrojov. Konkurencia na strane dopytu sa v poslednom období stala výrazne napätou a vyžaduje značnú schopnosť vyjednávania, kľúčovým faktorom je rovnováha. Trh s elektrickou energiou je globálny, európsky trh s elektrickou energiou nemôže na národnej úrovni zostať lokálny.

Ďalší nárast makro regionálnych trhov a ich rozvoj voči jednotnému paneurópskemu trhu s energiou potrebuje:

– zlepšené prepojenie dopravnej siete,

– vytvorenie koordinovanej siete nezávislých prevádzkovateľov prenosovej siete,

– vytvorenie Európskej agentúry za účelom regulácie cezhraničných transakcií a zabezpečenia spravodlivého transnárodného obchodovania.

Koordinácia prevádzkovateľov prenosovej siete je pre bezpečnosť systému elektrickej energie veľmi dôležitá – všetci sa pamätáme na výpadky v Nemecku v roku 2006 a v Taliansku a na severovýchode USA v roku 2003. Malá nehoda, ku ktorej prišlo vo vzdialenej dedine, spôsobila výpadok na celom kontinente.

Na zabezpečenie spoľahlivosti systému nie je jednoznačne postačujúce riadenie dopravnej siete v národnom rozsahu, pretože je tak isto potrebná aj európska regulácia. Musí byť prijatý koordinovaný prístup pre celý kontinent na základe systému spoločných a platných pravidiel. Pri vyrovnávaní sa s nedostatkom surovín (ropa a plyn) je veľmi dôležitá politická koordinácia krajín EÚ, kde na jednej strane potrebujete vertikálne integrovaných prevádzkovateľov a na druhej strane spoločný prístup pre konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok skôr ako 27 odlišných bilaterálnych snáh. Najzaujímavejšia transformácia sa týka štruktúry dopytu a finálneho trhu. Elektrina už viac nie je jednoduchou komoditou. Stáva sa sofistikovaným tovarom, charakterizovaným rozdielnosťou v dopyte, ktorý sa mení v závislosti od rozličných potrieb a zaručuje aj devirzifi káciu dodávok. Cenotvorba sa bude postupne prispôsobovať odrážajúc “skutočnú trhovú cenu”.

Za účelom zabezpečenia adekvátnych dodávok v kontexte rastúceho dopytu sú potrebné nové investície v oblasti výroby energie a hospodárnosti. Na zabezpečenie dlhodobých kapitálových investícií musí existovať rovnomerná a dlhodobo stabilná regulácia a musia byť vytvorené priaznivé sociálne a politické podmienky. Na druhej strane, politici by mali presadiť podľa možností krátky ale presný proces vydávania povolení. V kapitálovo orientovanom odvetví je neprípustné čakať na povolenie niekoľko rokov, dokonca desaťročí. Vyvážená kombinácia palív, so správnou zmesou obnoviteľných zdrojov, jadrového paliva, uhlia a plynu je vysoko dôležitá pre dosiahnutie bezpečnosti dodávok za primeraných cien a s ohľadom na životné prostredie.

“Čistá” je treťou premennou v energetickej rovnici “dostatočná, lacná, čistá“. Konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok sa musí dosahovať s ohľadom na životné prostredie. Uplatňovanie Kjóto protokolu predstavuje iba ďalšiu asymetriu v Európe. Napríklad obmedzenia stanovené v rámci mechanizmu čistého rozvoja a spoločného plnenia záväzkov (20 % podiel obnoviteľných zdrojov) je ďalším paradoxom, ktorý treba riešiť. Emisie treba znižovať globálne, nie lokálne. Odovzdávaním technológií do krajín, ktoré nepodporujú Kjóto protokol (napr. Čína), a tým aj získavanie limitov, byviedlo k vytvoreniu lepších ekonomík pretože EÚ nebude samostatne vynakladať prostriedky na redukovanie podielov CO2.

Tieto rozvíjajúce sa krajiny recipročne výrazne znížia emisie CO2. Berúc do úvahy všetky aspekty, politika po Kjóto by mala vychádzať z nasledovných inovačných princípov ak chceme dosiahnuť podstatné výsledky:

– zapojenie všetkých krajín

– globálny problém možno riešiť iba na globálnej úrovni,

– stanovenie dlhodobých, primeraných a dosiahnuteľných cieľov,

– používanie mechanizmov trhu ovplyvňovaného technológiou,

– nutnosť rozsiahlej podpory flexibilných mechanizmov,

– orientácia na bezpečnosť a riešenie otázky diverzifikácie zdrojov.

 
Jadrové elektrárne neprodukujú CO2 a to je dôležitý fakt pri riešení energetickej výzvy. Spoločnosť Enel tiež prispieva k výrobe v jadrových elektrárňach na Slovensku a v Španielsku. Dohoda s EDF tvorí základ partnerstva pri výstavbe tlakovodného reaktora tretej generácie na severe Francúzska.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA