Liberalizácia vnútorného energetického trhu v EÚ

Európska komisia predstavila v septembri 2007 tretí balík legislatívnych návrhov zameriavajúcich sa na vnútorný energetický trh EÚ a jeho ďalšiu liberalizáciu. V návrhoch Komisie sa pozornosť sústreďuje hlavne na väčšiu možnosť výberu dodávateľa pre spotrebiteľa, spravodlivejšie ceny, ekologickejšiu výrobu energie a bezpečnosť zásobovania. Dôvodom predstavenia nových návrhov je konštatovanie Komisie, že neexistencia vnútorného trhu je spôsobená trhovou fragmentáciou pozdĺž národných hraníc, vysokým stupňom vertikálnej integrácie a trhovej koncentrácie.

Spoločnosť pre strednú a východnú Európu
Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

Snahy Komisie o vytvorenie jednotného trhu siahajú do roku 1996, keď prijali prvú smernicu o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (96/92/EC). Toto nariadenie nasledovala smernica o zemnom plyne v roku 1998 (98/30/EC). V oboch sa požadovalo, aby vlastníci sieťových aktív vytvorili separátne účty, ktoré by pokrývali aktivity spojené so „sieťovým biznisom” a tým vyčlenili všetky ostatné činnosti ako veľko- a maloobchod. Keďže Komisia prišla k záveru, že tieto kroky sú nedostatočné na vytvorenie funkčného trhu s elektrinou a plynom, došlo v roku 2003 k revízií smerníc a k tzv. druhému energetickému balíku. Ten požadoval, aby sa sieťové aktivity vyčlenili do samostatnej spoločnosti, aj keď túto by mohla vlastniť materská firma aktívna vo veľko- a maloobchode. Oba energetické balíčky boli ako väčšina politických dokumentov prijatých orgánmi EÚ výsledkom kompromisov. Pri transpozícii smerníc do jednotlivých národných legislatív došlo k posunu v akcente a každá krajina si aplikovala všeobecné štandardy podľa svojich zvyklostí, čoho výsledkom bola existencia jednotlivých viac-menej „národných” trhov s limitovanou konkurenciou, a nie jednotný európsky trh.

Komisia už v januári 2007 vydala hodnotenie, v ktorom identifikovala hlavné problémové oblasti európskej energetiky, ktoré sa nepodarilo vyriešiť ani druhým balíkom návrhov. Ako najväčší nedostatok sa spomína, že etablované elektrárenské a plynárenské spoločnosti si vo významnej miere udržiavajú dominantné postavenie na „svojich” vnútroštátnych trhoch.
Prvý krát sa v správe objavili dve vetvy, ktorými sa uberá myslenie Komisie týkajúce sa oddelenia prevádzkovania sietí od výroby a distribúcie.

Ako ďalšie prekážky vytvorenia jednotného trhu sa prezentujú v prípade zemného plynu nedostatok likvidity a obmedzený prístup k infraštruktúre, čo obmedzuje nových dodávateľov v poskytovaní služieb. Taktiež sa kritizujú dlhodobé kontrakty uzatvárané medzi ťažobnými spoločnosťami a odberateľmi. Plynárenskú infraštruktúru (siete a zásobníky) prevažne vlastní odberateľská spoločnosť a nedostatočné oddelenie tejto infraštruktúry od dodávok plynu ústi do nedostatočného otvorenia trhu. Spomínané nedostatky sa objavujú napriek nariadeniam o prístupe tretích strán (TPA – third party access) a o právnom oddelení (unbundlingu).

V prípade elektrickej energie sa ako hlavná výhrada zo strany Komisie spomína vertikálna integrácia výroby, dodávok a sieťových aktivít v rukách jednej dominantnej spoločnosti, nedostatočná kooperácia prevádzkovateľov prenosových sústav, nejednotné pravidlá trhu s elektrinou a prístupov do sietí, nedostatok informácií a transparentnosť trhov.

Komisia sa prostredníctvom nového balíka návrhov snaží zabezpečiť, aby sa stal energetický trh krajín otvoreným pre záujemcov či už z iných krajín alebo pre domáce spoločnosti. Podľa optimistických predpokladov Komisie by si zákazníci mohli vyberať dodávateľov na základe súkromných preferencií – či chcú využívať viac zelenú energiu, mať lepší zákaznícky servis alebo je pre nich hlavnou motiváciou cena. Cieľom je zabezpečenie dodávok plynu a elektrickej energie nie na základe dôvery, ale podľa reálnych trhových podmienok.
Podľa Komisie nedostatočný právny unbundling sa prejavuje v troch oblastiach – diskriminácia v rámci princípu vstupu tretích strán; nedostatočný prístup k informáciám pre nových záujemcov a deformované investičné prostredie. Tretí balík návrhov sa skladá z troch nariadení a dvoch smerníc. Práve aktualizácie smerníc 2003/54/EC a 2003/55/EC o elektrickej energii a o plyne predstavujú najväčšie zmeny doterajšieho vývoja.

Existujúce zákonné požiadavky na právne a funkčné oddelenie správy sietí od výroby a dodávok sa zrealizovali v jednotlivých štátoch jedným z dvoch spôsobov. Prvým bolo vytvorenie samostatnej spoločnosti, ktorá prevádzkovala existujúcu sieť. Druhým spôsobom bolo vyčlenenie sieťových aktív do divízie v rámci existujúcej integrovanej spoločnosti. Tento druhý prístup však spôsoboval problémy, pretože bola obava, že do sietí nebude zabezpečený nediskriminačný prístup tretích strán, ale bude preferovaná vlastná, právne oddelená, divízia. Problémom sa takisto stala aj nemožnosť zabezpečenia nediskriminačného prístupu k informáciám pre tretie spoločnosti a otázka investičných potrieb sietí, pretože vertikálne integrovaná spoločnosť nemá záujem investovať, ak by tým pomohla tretím stranám. Podľa zistení Komisie integrované spoločnosti investovali do sietí a nových prepojovacích vedení menšie prostriedky ako plne oddelené spoločnosti, čím aj menej prispeli k bezpečnosti dodávok.

Komisia v návrhoch direktív spomína aj národných regulátorov, ktorí, ak sú dostatočne silní, sú zárukou pre dobre fungujúci trh. Pozícia regulátorov sa odlišuje od krajiny ku krajine, v niektorých boli vytvorení len nedávno.


Kompletné znenie analýzy nájdete na tejto stránke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA