Musíme zaplniť energetické vákuum po roku 2020

Vzhľadom na dlhodobosť investícií a plánovania, ktorú vyžaduje vytváranie novej energetickej výroby, EÚ potrebuje politický rámec po období 2020, aby znížila emisie skleníkových plynov. Napísal to v exkluzívnom komentári pre EurActiv Christian Kjaer. Došiel k záveru, že ak chce EÚ ponúknuť stimuly aj spravodlivú súťaž pri poskytovaní bezuhlíkovej elektriny, potrebuje technologicky neutrálne emisné štandardy výkonu.

Nasledujúci komentár napísal exkluzívne pre EurActiv Christian Kjaer, výkonný riaditeľ Európskej asociácie pre veternú energiu (EWEA).

„Bolo veľkým úspechom keď sa 27 hláv štátov EÚ jednomyseľne dohodlo na cieľoch pre obnoviteľnú energiu a skleníkové plyny pre rok 2020, hoci sa im to nepodarilo v prípade energetickej efektívnosti. Dôležité je uznať, že v sektore elektriny máme politické vákuum v zmysle toho, čo sa stane 1. januára 2021.

Pre investície do infraštruktúry to je problematické. Projekty veternej energie sú pravdepodobne najrýchlejším tvorcom novej kapacity výroby elektriny. A predsa to môže trvať medzi troma až desiatimi rokmi od momentu, keď sa rozhodnete pre plánovanie. Niekto, kto dnes začne plánovať nevie, aké budú podmienky potom.

Ja sa neobávam o to, či budeme po roku 2020 inštalovať kapacitu, pretože v tomto máme istotu a politický rámec. Ale myslím si, že môj priemysel čoraz viac znepokojuje inštalácia a plánovanie nových projektov s tým ako sa k roku 2020 blížime.

Preto navrhujeme, aby [Európska] Komisia teraz začala hľadať politiky pre dobu po roku 2020, predovšetkým ciele pre obnoviteľné energie a zníženie emisií. Naozaj by mali pretlačiť opatrenie energetickej efektívnosti v rámci súčasného obdobia Európskej komisie a Parlamentu, ktoré končia v roku 2014. Ak sa tak nestane, budeme mať obrovskú neistotu investorov v druhej polovici tejto dekády.

Nízkouhlíková cestovná mapa dobre zmapovala to, kde sa potrebujeme dostať a sme veľmi spokojní s rozličnými scenármi. Uvádzajú, že do roku 2050 sektor elektriny potrebuje znížiť emisie o 93-97%. To, čo sa Komisii nepodarilo, je definovať čo je vlastne nízkouhlíková technológia. Ak máme zredukovať naše emisie uhlíka o 80-95%, v medziach rámca roku 2050 je to extrémne dôležité. Tým, že budeme potrebovať emisie v oblastiach ako sú poľnohospodárstvo a doprava, to čo Komisia touto cestovnou mapou povedala je, že v roku 2050 sektor elektriny nesmie emitovať uhlík.

Keďže elektrárne majú takú dlhú životnosť, tento problém treba riešiť dnes. Uhoľná elektráreň vydrží 40 až 50 rokov. To znamená, že ak sú členské štáty úprimne oddané svojmu záväzku, mali by uhlík zakázať: od zajtra. Nemyslím si, že to urobia, ale mali by, ak chcú v roku 2050 dosiahnuť nulový uhlík.

Je jasné, že na nedávnom energetickom summite a následnom stretnutí ministrov pre energetiku, získal plyn a uhlie nálepku „nízkouhlíkových technológií“. Dochádza k tlaku alebo zámeru klasifikovať každú existujúcu technológiu generujúcu elektrinu ako nízkouhlíkovú – vrátane uhlia využitím CCS (zachytenia a uskladnenia uhlíka) – a preto hovoríme: „Začnime teraz definovaním politického rámca a technologicky neutrálnym emisným štandardom výkonu, od rok 2015 aby sa zaplnilo vákuum po roku 2020.“

Nastavme to mierne nad novú plynovú elektráreň – asi 350 gramov na kilowatt za hodinu – a časom to znížme, tak ako by ste to spravili s emisiami z áut, aby sa stimuloval rozvoj technológie.

A potom nechajme trh rozhodnúť kto dokáže poskytnúť najlacnejšiu bezuhlíkovú elektrinu.“

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA