Odstavenie jadrových elektrární v Nemecku urýchli prechod k nízkouhlíkovej ekonomike

Nemecko je schopné naplniť svoju potrebu dodávok elektriny aj bez jadrovej energie a dovozu elektriny, tvrdí Arne Jungjohann z Nadácie Heinricha Bölla.

Arne Jungjohann je riaditeľom Programu pre životné prostredie v Nadácii Heinricha Bölla. Túto analýzu poskytol EurActivu.

„Plány Nemecka vyradiť jadrové elektrárne zdá sa mnohých ľudí po celom svete prekvapili a viedli k pomerne veľkému skepticizmu. Niektorí to vykreslili ako „panickú prehnanú reakciu“ a dokonca aj „environmentálny vandalizmus“, ktorý nasledoval po jadrovom kolapse v Japonsku.

Niekto môže argumentovať, že Nemci majú väčšiu averziu voči riskovaniu ako iné kultúry. Nehoda v Černobyle v roku 1986 vyústila do rádioaktívneho oblaku nad rozsiahlymi časťami Európy počas niekoľkých týždňov. Bolo múdrym preventívnym opatrením vyhýbať sa dažďu a vynechať konzumáciu zeleniny v snahe vyhnúť sa kontaminácii. Po skúsenostiach s touto fyzickou hrozbou pre osobné zdravie, sa Nemci viac než iní obávali rizík jadrovej energetiky.

Nehoda vo Fukušime nielenže potvrdila tento skepticizmus, ale aj demonštrovala potrebu pre nového vyhodnotenia rizík: Ak sa vysoko technologicky zdatná krajina ako Japonsko nedokáže vysporiadať s jadrovým kolapsom, prečo by sa malo Nemecko? A prečo by sme mali nechať profitovať zopár spoločností, keď daňoví poplatníci musia nakoniec za nehodu platiť miliardy?

S 80 miliónmi ľudí a s veľkosťou štátu Texas je Nemecko tak husto zaľudnené, že jadrové nešťastie by sa zmenilo na ekonomickú katastrofu za hranicou všetkých predstáv.

Pred desiatimi rokmi začalo Nemecko prechádzať smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Podiel obnoviteľnej energie sa strojnásobil. Veterné farmy, solárne panely, biopalivá a vodná energia dodávajú 18 % elektriny Nemecka. Dnes sú obnoviteľné zdroje spoľahlivým a neodmysliteľným pilierom nemeckých dodávok elektriny, ktorý udržuje chod vlakov a hukot tovární.

Tento sektor rýchlo rastie a poskytuje 370000 dobre platených pracovných miest – omnoho viac ako 22000 pozícií v nemeckom uhoľnom priemysle. Veľa z týchto pozícií sa nachádza v tradičných odvetviach, ako sú oceliari, farmári a výrobcovia skla a keramiky.

Kritici tvrdia, že Nemecko si poškodí ekonomiku zvýšením energetických nákladov, náhradou jadrovej energie dovozom z Francúzska a výstavbou viacerých tepelných elektrární, čím sa zvýšia emisie uhlíka. Fakty toto ale nepotrvdzujú.

Po prvé, Nemecko je schopné samostatne naplniť svoje potreby dodávok elektriny aj bez jadra. Krajina bola v poslednom desaťročí väčšinou kľúčovým exportérom elektrickej energie. Závisiac od doby dňa a roku, domácnosti a priemysel spotrebujú elektrinu od 40000 do 80000 megawattov. Aj keby bolo všetkých 17 jadrových elektrární odstaveným naraz, uhlie, plyn a obnoviteľné zdroje by stále poskytovali kapacitu 81000 megawattov.

Elektrina sa dováža nie kvôli nedostatku dodávok, ale ako ekonomické rozhodnutie nakupovať tam, kde sú ceny najnižšie. Aj keď Nemecko na jar a na jeseň často dováža elektrinu z Francúzska, tento vzťah je vzájomný: v lete a v zime Francúzsko dováža elektrinu z Nemecka. Keď sa zvýšia teploty a hladina vody klesne, jadrové reaktory chladené vodou z riek musia znížiť výkon alebo ich odstavia.

Po druhé, odstavenie jadrových elektrární neohrozuje ambiciózne klimatické snahy Nemecka: znížiť emisie uhlíka o 40 % do roku 2020 a minimálne o 80 % do roku 2050. Podľa pravidiel trhu EÚ s uhlíkom, je pre emisie z energetiky strop. Aj keby uhlie nahradilo kapacitu jadra, emisie by museli byť znížené v rámci celého odvetvia, buď prechodom na zemný plyn alebo nahradením starých tepelných elektrární efektívnejšími.

Po tretie, prechod na ekonomiku založenú na obnoviteľných zdrojoch prichádza s nákladmi. Táto cenovka je ale skromná v porovnaní s tažkým bremenom, ktoré prináša atómová energia. Za posledných 40 rokov rozmaznávali nemecký jadrový priemysel dotácie viac ako 200 miliárd eur. Pre porovnanie, stimulovaie technológií obnoviteľnej energie bolo v roku 2010 asi 4,8 miliardy eur. Nahradením dovozu fosílnych palív a vyhýbaním sa nákladom na zdravie sa obnoviteľné zdroje vyplácajú už dnes.

Súčasne ako nemecký parlament začiatkom júla prijíma legislatívu pre odstavenie jadrových elektrární, bude ju sprevádzať sedem iných zákonov pre urýchlenie investícií do obnoviteľných zdrojov a renovácií  budov, na zvýšenie energetickej efektívnosti, rozvoj nových technológií skladovania a na zlepšenie infraštruktúry elektrickej siete. Nemecko plánuje do roku 2020 dodávať svojej ekonomike minimálne 35 % elektriny z obnoviteľných zdrojov a do polovice storočia s minimálne 80%.

Politika tiež hrala dôležitú úlohu v nedávnom rozhodnutí. Kancelárka Angela Merkelová bola veľkou podporovateľkou jadrovej energie. Jej vládna koalícia za to zaplatila vysokú cenu. Strana zelených vyhrala jedny voľby za druhými. V nedávnych voľbách v spolkových štátoch, Merkelovej konzervatívna strana skončila za Zelenými až tretia. Zmenu jej postoja k jadrovej politike po Fukušime ovplyvnilo pochopenie, že väčšina Nemcov naprieč politickým spektrom preferuje odstavenie čo najskôr.

Postupné odstavenie jadrových elektrární v Nemecku nie je ani jedinečné – Japonsko, Švajčiarsko a Taliansko nasledujú tento proces – a nie je ani hysterickou prehnanou reakciou. Je to len ďalší míľnik v komplexnej, dlhodobej stratégii priemyselnej modernizácie, ktorá mení energetickú výzvu na ekonomickú príležitosť. Vyslovením „Auf Wiedersehen“ jadru sa urýchli prechod smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu.“

REKLAMA

REKLAMA