Nový klimatický a energetický balík: Zvládnutie testu?

Prvotným cieľom prijatia nového klimaticko-energetického rámca do roku 2030 je poskytnúť investorom adekvátnu predvídateľnosti, ak nie priamo istotu, ohľadom budúcich pravidiel. Zároveň však ide o zavedenie vhodných úprav vychádzajúcich z doterajších skúseností pri implementácii klimatických a energetických politík, zmenených okolností a novovzniknutých otázok.

Autori Marcu Andrei a Christian Egenofer sa vo svojom komentári bližšie pozreli na zmeny v EÚ a na medzinárodnej scéne a načrtli niekoľko podmienok pre definovanie nového rámca do roku 2030.

Medzi hlavné zmeny/poučenia uvádzajú:

  • Energetické politiky členských štátov sa pri implementácii balíka prijatého v roku 2009 natoľko líšili, že podkopali dokončenie vnútorného trhu s energiami, vyhliadku efektívneho trhu a riešení s najnižšími nákladmi;
  • Ekonomická kríza síce prispela k zníženiu emisií skleníkových plynov, ale zároveň oslabila schopnosť priemyslu investovať do nových a existujúcich zariadení v EÚ;
  • Kríza v eurozóne rozostrila heterogenitu v Európe, krajiny sa už nedelia len na staršie a tie, ktoré do Únie vstúpili po roku 2004, ale novým prvkom sú krajiny na periférii, ktoré sú zasiahnuté tvrdými úspornými politikami;
  • V súvislosti s meniacim sa globálnym energetickým výhľadom v niektorých častiach sveta miznú obavy o bezpečnosť dodávok energií, ale zároveň sa objavili a pretrvávať budú rozsiahle rozdiely v cenách energie, obzvlášť vnútri OECD;
  • Postoj voči globálnemu riadeniu v oblasti klímy sa zmenil, čo potvrdzuje neschopnosť štátov dohodnúť sa na novej globálnej klimatickej dohode a v prípade jej dosiahnutia sa očakáva decentralizovaná správa.

Analytici inštitútu CEPS tiež formulovali niekoľko podmienok pre úspech nového rámca do roku 2030.

Úzkoprsý rámec podľa nich nebude stačiť, pretože bude znamenať ostrú diskusiu a opozíciu zo strany rovnakej skupiny, ktorá odmieta backloading, povedie k odkladu rozhodnutí a ďalšej neistote. Naopak, návrhy je nutné vysvetliť v širšom, dlhodobom kontexte, musí riešiť systematické výzvy a priniesť vierohodné nástroje.

„Nadchádzajúci balík by sa nemal zdráhať rozlíšiť medzi uznaním komplexnosti a prekrývajúcou povahou otázok a medzi pokusmi niektorých stakeholderov zablokovať diskusiu a odsunúť rozhodnutia. Mal by sa jasne venovať konkurencieschopnosti a inováciám ako kľúčovým komponentom,“ uviedli autori.

Rámec tiež musí byť uskutočniteľný a implementovateľný, a to pokiaľ ide o opatrenia aj časový rozvrh, inak stratí vierohodnosť. Zároveň sa musí vyznačovať flexibilitou a odolnosťou tak, aby ho bolo možné prispôsobiť rôznym okolnostiam.

Napokon by mal tiež rozlišovať medzi naliehavou nápravou stavu a dlhodobou stratégiou. Ako príklad uvádzajú nepružnosť na strane ponuky v EÚ ETS – bez ohľadu na to, ako bude vyzerať konečný balík, je tento problém potrebné riešiť a nie je dôvod čakať na prijatie celého balíka.

Celý komentár nájdete v angličtine na tomto odkaze.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA