Od Európskeho energetického spoločenstva k Energetickej únii

Prioritou európskej energetickej politiky by malo byť podľa inštitútu Notre Europe dobudovanie spoločného trhu s energiami, položenie základov spoločným riadniacim štruktúram a využívanie jednotného hlasu pri rokovaniach s partnermi.

Nová štúdia Inštitútu Jacquesa Delorsa Notre Europe sa sústreďuje na vývoj európskej energetickej politiky po roku 2007 vrátane toho najnovšieho od prijatia energeticko-klimatického balíčka 2030 v októbri 2014.

Hoci v posledných desiatich rokoch došlo k výraznému posunu smerom k vytvoreniu spoločnej energetickej politiky, Európskej únii sa ešte stále nepodarilo odstrániť roztrieštenosť európskeho energetického systému. Európska energetická politika však priniesla určitú konvergenciu 28 národných energetických systémov, modelov a regulačných rámcov.

Dôležitým faktorom, ktorý bráni ďalšej integrácii európskeho trhu, sú partikulárne zásahy a neochota vlád členských krajín spoločne riešiť problémy s energiami. Chýba aj adekvátna koordinácia politík na európskej úrovni.

Štúdia preto identifikuje 30 silných a slabých stránok súčasnej energetickej politiky únie a tri základné ciele, ktoré by mala dosiahnuť.

Prvou prioritou by malo byť dokončenie vnútorného trhu so zemným plynom a elektrickou energiou. Druhým cieľom by malo byť plné využitie spoločného prístupu EÚ pri jednaniach s externými partnermi. Poslednou prioritou by malo byť vybudovanie novej riadiacej štruktúry energetickej politiky, ktorá by mala byť založená na modernom a koherentnom regulačnom rámci a spoločnom inštitucionálnom zriadení podporujúcom koordináciu a spoluprácu medzi všetkými aktérmi.  

Odporúčania Notre Europe a navrhované konkrétne opatrenia si môžete prečítať tu.

Ďalšie zdroje

    • Notre Europe: Od Európskeho energetického spoločenstva k Energetickej únii
    REKLAMA

    REKLAMA