Otvorená debata o bezpečnosti jadra

V dôsledku katastrofického vývoja vo Fukušime, vyvstáva otázka nie ako sa dištancovať od jadrového odvetvia, ale ako urobiť tento priemysel bezpečnejším. Uviedla to Claude Fischerová z mimovládnej organizácie Confrontations Europe.

Tento komentár zaslala EurActivu Claude Fischerová, riaditeľka think-tanku Confrontations Europe.

„Dopad fukušimskej katastrofy bude značný, ale nie som si istá, či povedie ku konci nukleárnej energie, či už v Japonsku alebo celosvetovo. A nie som ani istá, či by takáto situácia bola žiadúca.

Spomeňte si na Černobyl. Hoci sa krajiny ako Taliansko alebo Rakúsko rozhodli zavrhnúť jadrovú energiu, vo zvyšku sveta sa rozšírila. Navyše, po tom, čo sa jadro prijalo, zodpovednosť je dlhodobou povinnosťou. Ukončiť využívanie atómovej energie trvá tisícročie a nielen desaťročie.

A hoci pani Merkelová môže kráčať v smere vetra (plán, ktorého neefektívnosť dokázali volebné pomery) a uzatvárať v Nemecku atómové prevádzky, určite nezastaví jadrové odvetvie ako celok a jeho zodpovednosť za elektrárne a odpad.

Otázkou nie je to, ako sa dištancovať od atómového sektora, ale ako ho premeniť na bezpečný priemysel, so spoločnými bezpečnostnými štandardami a úradmi pre bezpečnosť, ktoré budú skutočne nezávislé.

V Európe sa vlády snažia robiť ústupky pri ubezpečovaní svojho obyvateľstva. Avšak oveľa naliehavejšie je normalizovať bezpečnostné požiadavky na vysokej úrovni a urobiť z bezpečnosti (tak ako sme to opäť požadovali 1. septembra v Budapešti) štvrtý pilier energetickej politiky EÚ. Otázky bezpečnosti sa musia stať súčasťou balíka spolu so zabezpečením dodávok, klimatickými problémami a konkurencieschopnosťou.

Marcový summit nasledoval návrh Komisie uskutočniť európske záťažové testy. Národné orgány pre bezpečnosť robili testy odolnosti dlhé roky a WENRA na tejto záležitosti pracuje. Teraz však potrebujeme spoločné zdieľané chovanie, so spoločnými kritériami a spoločnými testami: tu je tá radikálna zmena v pozícii.

Po Černobyle sa súlad so spoločnými štandardami vyžadoval len od nových členských krajín, čím boli donútené uzatvoriť elektrárne, ktoré kritéria nespĺňali. Medzitým, vtedajší členovia odmietli bezpečnostný balík, ktorý navrhla Loyola de Palacio. Na smernici sa nedohodli až do roku 2009 (a 2011 pre odpad), a stále neobsahuje spoločné štandardy. Dúfajme, že kritéria a podmienky testov umožnia dosiahnuť pokrok

„Boj“ bude ťažký, pretože závisí na druhu elektrárne. Mali by sme presadzovať pasívnu bezpečnosť podporou [reaktorov] AP1000 od Westinghouse a Toshiby, alebo aktívnu redundanciu EPR od Arevy? Mali by sme požadovať väzenie alebo zatvorenie ďalších elektrární sovietskeho typu? Mali by sme sa pripraviť na terorizmus a letecké havárie, tak ako to uviedol komisár Oettinger? Potrebujeme európsky orgán pre nukleárnu bezpečnosť? A čo solidarita v prípade vzniku krízy? Európsky plyn má svoje sily rýchlej reakcie, atómová energia nemá.

Otvorme európsku debatu verejnosti a integrujme ju do cestovnej mapy Komisie do roku 2050. Zelení obviňujú „jadrovú loby“ z ukrývania pravdy, ale „veterná a solárna loby“ takisto zavádza ľudí zamlčovaním pravdy o cenách. Nie je možné dosiahnuť 80% obnoviteľnej energie bez drastického obmedzenia spotreby a zásahom do ceny za kWh, ktorá je trvalo veľmi vysoká. Rozsah „energetickej chudoby“ vyletí! Obrana technológie je chvályhodná, ale na stôl treba položiť všetky karty a urobiť korešpondujúce spoločenské rozhodnutia.

Pravdou je, že jadrová energia bude stáť viac, a to napriek internalizácii nákladov za väčšiu bezpečnosť, predĺženiu životnosti elektrární, ich odstaveniu z prevádzky a manažmentu odpadu. Avšak, pri rovnakej úrovni dodávok, bude menej drahá ako veterná či solárna energia, dve odvetvia s nulovými palivovými nákladmi, ale kapitálovou produkciou, ktorá vždy zostane nízka.

Krajiny ako Poľsko alebo Taliansko začali nahlodávať pochybnosti, ktoré oddaľujú ľudovú debatu o obnove jadrovej energie. Európa stlačí „gombík pauzy jadra“ aby sama získala čas pre reorganizáciu, ale musí sa vyhnúť hibernácii 90. rokov, ktorá priniesla dezorganizáciu a stratu zručností. Tým by sa do budúcnosti bezpečnosti vznieslo, bezpochyby, ešte viac pochybností.“

REKLAMA

REKLAMA