Parlament ešte zhoršuje zlý návrh o biopalivách

Európsky parlament chce posilniť princíp diskriminácie v návrhu smernice o biopalivách, čím podľa Fredrika Erixona EÚ riskuje kolíziu so záväzkami v rámci WTO.

„Európska únia sa chystá zmeniť svoju vysoko kontroverznú politiku biopalív. Návrh Európskej komisie z minulého roka si v súčasnosti hľadá cestu medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom.

Európsky parlament, ktorý sa blíži k dokončeniu svojej práce, sa chystá urobiť zlý návrh ešte horším. Chce posilniť princíp diskriminácie, ktorý vedie ku kolízii so záväzkami Európy v Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Tento konflikt nie je len medzi zelenými ambíciami a pravidlami obchodu – je to konflikt medzi pravidlami obchodu a politikou biopalív zameranou na uprednostnenie doma produkovaných biopalív na úkor zahraničných konkurentov.

Súčasný návrh reformy politiky biopalív v Európe sa primárne zakladá na smernici o obnoviteľnej energii z roku 2009. Smernica zaviedla nový typ diskriminácie v politike EÚ – diskriminácie nie priamo o produktoch ale o tom, ako sa produkty vyrábajú. Smernica bola nápadne spravená tak, aby podporila biopalivá zo surovín z Európy. Ako sme už ukázali vo viacerých štúdiách, ak by sa skutočne zamietol vstup tovaru do Európy na základe tejto smernice, toto odmietnutie by neobstálo v spore na WTO – ako prípad urovnania. Komisia už bola nútená zasiahnuť do politiky Španielska, aby sa vyhla prípadu úplného urovnania sporu na WTO po sťažnosti Argentíny.

Komisia aj spravodajkyňa Európskeho parlamentu Corinne Lepage chcú teraz umocniť túto diskrimináciu zavedením politiky založenej na nepriamej zmene využitia pôdy (ILUC). Europoslankyňa Lepage ide oveľa ďalej než navrhovala Komisia, aby bolo podávanie správ o emisiách ILUC povinné pre každé biopalivo uvedené na trh EÚ a vyžaduje, aby sa emisie vzniknuté z nepriamej zmeny využitia pôdy stali súčasťou kritérií udržateľnosti, ktoré rozhodujú o tom, či by biopalivá mali mať prístup na trh EÚ na nediskriminačných základoch. V praxi to znamená, že emisie vzniknuté pri začiatku produkcie inej plodiny alebo na inom kúsku pôdy, niekde inde na svete, by mali poskytnúť základ pre určenie toho, či sa má špecifické biopalivo diskriminovať alebo nie.

Ale pri dôkladnej politike nie je možné faktor ILUC použiť. Nie je možné ho použiť z jednoduchého dôvodu a to, že je nemožné urobiť spoľahlivé, transparentné, na dôkazoch založené hodnotenia emisií ILUC pre konkrétnu plodinu, a obzvlášť, keď by sa malo zacieliť na globálne emisie ILUC. A nemusíme ani ísť ďalej než k odhadom samotnej Komisie, aby sme videli ako náhodné by takéto nariadenie bolo. Uskutočnili sa mnohé pokusy modelovať efekty emisií ILUC, ale došli k zásadne odlišným výsledkom. To nie je veľmi prekvapivé – je nemožné zvládnuť tak veľa rôznych a meniacich sa faktorov, ktoré tvoria odvodené efekty rozhodnutia jednej spoločnosti použiť konkrétnu surovinu na produkciu paliva.

Faktor ILUC v kritériách udržateľnosti Európy by sa predvádzal pred pravidlami WTO. Zahraniční konkurenti biopalív produkovaných  v Európe by mohli byť diskriminovaní, dokonca aj keby výrobca mohol preukázať, že je voči životnému prostrediu alebo klíme priaznivejší než tie biopalivá, ktoré dostanú zelenú od EÚ. Pravidlá WTO zamedzujú diskriminácii, ale je možné povoliť podmienenú odchýlku od týchto pravidiel, ak sa dá jasne preukázať, že diskriminovaný produkt má škodlivé vplyvy na životné prostredie. Ale ani EÚ ani nikto iní nemôže rozhodnúť o vplyvoch ILUC. Navyše údajné škodlivé efekty nespôsobuje výroba produktu biopalív, ktorá sa snaží o prístup na trh EÚ, ale sú spôsobené produkciou niečoho iného.

A keďže takáto diskriminácia by zaviedla reguláciu s vplyvom na priamy konkurenčný vzťah medzi zahraničným a domácim produktom, je vysoko nepravdepodobné, že by sa mohla schváliť dokonca aj keby bolo možné spoľahlivo odhadnúť emisie ILUC. Krajiny sa nebudú môcť odchýliť od pravidiel WTO o nediskriminácii, keď by sa diskriminačnou akciou tak výrazne zmenil konkurenčný vzťah.

Takže tvorcovia politík EÚ by sa mali sami seba opýtať: prečo prejsť celým týmto procesom, keď zamýšľaná politika tak jasne porušuje záväzky WTO a tak jasne bude cieľom súdnych sporov na WTO zo strany iných krajín?“

Pozadie

Fredrik Erixon je riaditeľ a spoluzakladateľ Európskeho centra pre medzinárodnú politickú ekonómiu (ECIPE), think-tanku so sídlom v Bruseli.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA