Plynárenská mapa Európy

Posledné obdobie je plodné na rôzne dohady o nových líniách plynovodov. Každá z navrhovaných trás má svoje pozadie a problémy, ktoré môžu viesť k prekvapujúcim zvratom. Línie sa geograficky orientujú na sever a juh Európy, ktorými nové potrubia budú viesť. Zdôvodňujú sa rastúcou spotrebou plynu v Európe, energetickou bezpečnosťou krajín, ako aj diverzifikáciou exportných a importných trás a zdrojov.

ssve, spoločnosť pre strednú a východnú európu
ssve, spoločnosť pre strednú a východnú európu

Rozhodnutie o trasách je kvôli finančnej náročnosti dlhodobý proces, počas ktorého sa analyzujú všetky pre a proti – predikcia spotreby plynu na strane odberateľov, odhady objemu zásob nových ložísk a ich vyťažiteľnosť, technické aspekty plynovodov, politické kontakty s tranzitnými krajinami a v neposlednom rade aj geopolitické faktory. Práve tie sú na výstavbe plynovodov najzaujímavejšie a geopolitické osi Európy kopírujú trasy navrhovaných línií.

O projekte Nord Stream, ktorý má spojiť Ruskú federáciu (RF) priamo s Nemeckom sa v médiách diskutuje už dlhý čas. Obe strany sa projekt snažia označiť za európsky napriek tomu, že je výhodný len pre spomenuté dve zainteresované krajiny a má silný politický podtón. Ostro sa proti nemu postavilo Poľsko a pobaltské štáty, ktoré obchádza a narúša tým ich energetickú bezpečnosť. Trasa je však zaznačená aj v prioritných projektoch EÚ, tak ako napríklad Nabucco.

Taktiež nie je výhodný pre Slovenskú republiku (SR), pretože by rúrami baltského plynovodu prúdil aj plyn v súčasnosti prechádzajúci tranzitným systémom SR. Práve význam línie prechádzajúcej cez Slovensko s čo možno najvyšším objemom prepravy plynu je najmarkantnejší príspevok k energetickej bezpečnosti SR. Do projektu vstúpi aj holandská Gasunie, ktorá získa 9 % – na úkor E.ON-u a BASF, Gazprom si svoj podiel 51 % uchová. Vstup Gasunie zabezpečí Gazpromu podiel na budúcom plynovode BBL spájajúcom Britániu a Holandsko.

Problémy baltského plynovodu sú však s jeho trasovaním, keďže má prechádzať výsostnými ekonomickými územiami Fínska alebo Estónska, ako aj cez ekonomickú morskú zónu Švédska a Dánska. Spomínané krajiny s týmto návrhom nie sú spokojné a rozhodnutie si medzi sebou hlavne FínskoEstónsko pohadzujú ako horúci zemiak. Fínske morské dno je vlnitejšie a náročnejšie na výstavbu ako estónske, a preto fínska strana navrhla na jar 2007 viesť trasu južnejšie. Ministerstvo zahraničných vecí Estónska v septembri 2007 však po druhýkrát odmietlo požiadavky konzorcia na prieskum dna mora vo svojej ekonomickej zóne. Napriek čiastočnému časovému sklzu zainteresované strany doposiaľ neposunuli termín ukončenia na neskorší dátum. Podľa plánov má byť prvá línia hotová v roku 2010 a druhá v roku 2012.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA