Plynárenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou a jeho vplyv na energetickú politiku Poľska

Väčšinu, takmer tri štvrtiny svojej spotreby zemného plynu Poľsko pokrýva dodávkami z plynovodu Jamal, len zvyšná štvrtina tejto suroviny prúdi ukrajinskými plynovodmi. Preto zastavenie dodávok plynu pre Ukrajinu, ku ktorému pristúpil ruský koncern Gazprom v januári 2009, postihlo poľskú ekonomiku menej, ako ostatné štáty, závislé od ruských energetických surovín, napr. Bulharsko a Slovensko. Problémy s dodávkami zemného plynu však uzavretím dohody na úrovni premiérov Ruska a Ukrajiny Vladimira Putina a Julie Tymošenkovej neustali.

Z ukrajinského trhu bola vytlačená dcérska spoločnosť Gazpromu RosUkrEnergo (RUE), ktorá plnila úlohu sprostredkovateľa pri dodávkach pre plynu Ukrajinu. Zásoby plynu, ktoré skladovala na Ukrajine, prevzala ukrajinská štátna distribučná spoločnosť Naftohaz Ukrajina. Následne poľská štátna energetická spoločnosť PGNiG 22. januára 2009 zaznamenala pokles dodávok zemného plynu približne o jednu štvrtinu. Cez vstupný bod Drozdowice prechádzalo o približne 7 mil. kubíkov plynu denne, čo je o polovicu menej ako pred vypuknutím krízy na Ukrajine.  Ako však uvádza moskovský denník Kommersant, MaďarskoRumunsko, ktoré takisto odoberali plyn od RUE, získavajú palivo v plnom rozsahu dohodnutého objemu dodávok. Celkovo môže Poľsko stratiť dodávky plynu vo výške 2,3 mld. m3 ročne. Udalosti, súvisiace s rusko-ukrajinským plynovým konfliktom, predstavovali výzvu aj pre Poľsko a aj v tejto krajine vyvolali diskusie o energetickej bezpečnosti.


Kompletnú analýzu si môžete v stiahnuť  na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA