Pokrok vo vyjednávaniach o plyne medzi Ruskom a Bulharskom

Rusko a Bulharsko uzavreli dohody týkajúce sa vedenia plynovodu Južná vetva cez bulharské územie, ukončenie rokovaní je však stále v nedohľadne, píšu Ewa Paszyc a Tomasz Dąborowski pre Centrum pre východné štúdie (OSW).

Plynovod (Russia) (TASR)
FOTO TASR/AP/Dmitry Lovetsky

„Ruský a bulharský ministri pre energetiku dohodli 17. júla vo Varne plán o vytvorení program pre realizáciu bulharskej časti plynovodu. V ten istý deň podpísali šéfovia Gazpromexportu a Bulgargazu protokol, ktorý hovorí o preskúmaní podmienok dodávok ruského plynu do Bulharska v polovici roku 2011. Obe zmluvy naznačujú istý pokrok vo vyjednávaní, ktoré bolo vyše roka na mŕtvom bode.

Prichádzajú s prísľubom možnej kvalitatívnej zmeny v podmienkach spolupráce, ktorá by znamenala priame dodávky plynu bez sprostredkovateľa a možnosť dosiahnuť kompromis pri budovaní Južnej vetvy na území Bulharska.

Tieto dohody sú však len úvodom k ďalším vyjednávaniam a ukážkou politickej vôle oboch krajín ku kompromisu. Nepredstavujú žiadny významný postup v implementácii ruských energetických projektov v Bulharsku.

Hra o podmienky energetickej spolupráce

Neproduktívne vyjednávania medzi Ruskom a Bulharskom sa rok a pol snažili dospieť k novým zmluvám o dodávke plynu a podmienkach implementácie spoločných energetických projektov – plynovod Južná vetva, jadrová elektráreň v Belene a plynovod Burgas-Alexandroupolis.

Dohoda so Sofiou o vybudovaní Južnej vetvy (spájajúcej Rusko so strednou a južnou Európou cez Bulharsko a Čierne more) je pre Moskvu prioritnou otázkou.

Ak sa tento projekt uskutoční, Gazprom si zachová dominantné postavenie v európskych dodávkach zemného plynu. Bulharským cieľom je uzavrieť výhodný zmluvný vzťah priamo s ruským monopolom, čo by viedlo k zníženiu cien a odstráneniu firiem, ktoré v súčasnosti plnia úlohu sprostredkovateľov (Overgas Inc. a WIEE).

Rusko podobné žiadosti zatiaľ odmieta s odôvodnením, že ho súčasné platné dohody zaväzujú k spolupráci s týmito spoločnosťami do konca roku 2010, resp. 2011.

Vyjednávania začali po plynovej kríze v januári 2009 a stále pokračujú. Predlžovanie realizácie spoločných energetických projektov je okrem iných faktorov zapríčinené zmenou bulharskej energetickej politiky, ktorá nasledovala po prevzatím moci novou vládou v júli 2009.

Nový bulharský premiér Bojko Borissov spochybnil predchádzajúce energetické zmluvy s Ruskou federáciou a navrhol odstúpenie od projektov kvôli ich vysokej cene (jadrová elektráreň Belene) a rizikám pre životné prostredie (plynovod Burgas-Alexandroupolis).

Z projektu Južnej vetvy sa Bulharsko nestiahlo, napriek tomu oddialilo okamih prijímania záväzných rozhodnutí (napríklad o ustanovení spoločnosti, ktorej by sa zverilo zavádzanie plynovodu).

Dohoda z Varny

Obe zmluvy z Varny sú prvými dokumentmi o dodávkach plynu, ktoré boli podpísané v rámci vyjednávaní Borissovho kabinetu s Ruskom.

Prijatý plán obsahuje hrubý zoznam krokov, ktorými by mali obe strany začať spoluprácu v realizácii projektu.

Vo februári 2011 sa očakáva vytvorenie spoločného podniku, ktorý pripraví štúdiu uskutočniteľnosti (odhadovaná čiastka bulharského podielu je 835 miliónov dolárov). Dokončenie výstavby na bulharskej strane sa predpokladá do konca roku 2015.

Dokument tiež zahŕňa kompromisy budúcich riešení prepravy časti plynu z Južnej vetvy (17 miliárd m3 z očakávaných 63 miliárd m3) pomocou existujúcej bulharskej siete. Ide o ústupok, ktorý Bulharsko spočiatku odmietalo. Rusko neuspelo ani v snahe využívať celú bulharskú infraštruktúru ako súčasť svojho plynovodu.

Druhá zmluva predpokladá prijatie nového desaťročného kontraktu do konca júla 2011. V tomto dokumente sa Gazprom zaviazal k zváženiu možného zníženia cien plynu a sľúbil vylúčenie sprostredkovateľov z projektu.

Počas slávnostnej ceremónie sa prišla reč aj na možnosť uzavretia podobného plánu v rámci projektu jadrovej elektrárne Belene.

Závery

Obe zmluvy sú vo svojej podstate základom ďalších deklarovaných dohôd a prísľubom vyjednávania o špecifických podmienkach spolupráce. Aj keď sa neprijali žiadne záväzné rozhodnutia, napriek tomu je vzájomná dohoda znakom politickej vôle pokračovať v energetickej spolupráci a riešením mnohých sporov v bilaterálnych vzťahoch.

Tiež je to dôkaz významnej snahy Moskvy pripojiť sa ku každej dohode, ktorá posunie Južnú vetvu bližšie k realite.

Aby Rusko dosiahlo tento cieľ, pristúpilo k významným ústupkom vo vzťahoch s Bulharskom. Bulharsko nadobudlo vysoký potenciál vo vyjednávaniach, odkedy si uvedomilo, ako treba využiť svoju kľúčovú rolu v projekte plánovaného plynovodu na dosiahnutie ústupkov v bilaterálnych vzťahoch.

Podpis dohôd zároveň poslúži ako budovanie imidžu pre obe strany. Rusko tým poukazuje na atraktivitu Južnej vetvy a svoju schopnosť prekonávať prekážky na ceste k jej realizácii. Bulharská vláda prezentuje dosiahnuté výsledky ako úspech svojej nekompromisnej politiky voči Rusku a využíva ich na získavanie väčšej podpory verejnosti.

Pôvodnú analýzu v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

    • Centrum pre východné štúdie (OSW)
    REKLAMA

    REKLAMA